Ranné vstávanie na Magnezitku mám vždy rád ... však kto by nechcel vstávať o 4:00 aby mohol ísť do lesa :).
Tento rok sa zas počet bežeckých účastníkov rozrástol a tak nás vo vlaku už bolo celkom dosť.
Po registrácii a spoločnej fotke sme sa teda pustili na trasu. Keďže som nečakal na spoločný štart bežcov, ja s Lesíkom som vyštartoval o pár minút skôr. Už na prvej lúke ma samozrejme všetci obehli. Tentokrát bolo pekné počasie už od rána a hneď na začiatku bolo na čo pozerať. :)
 |
| Jeden z mnohých výhľadov na Tatry |
Nakoľko toho v prvej časti nikdy dáko veľa nenabehám, tak aj bez behu (s občasným pomalým zbehnutím dolekopcov) som na Plejsoch bol za necelú hodinku. Tu sa Lesíkovi ešte celkom aj chcelo ťahať, čiže mi zatiaľ s postupovaním pomáhal :)
Po Plejsoch nasleduje dlhé klesanie do Gelnice. A už z týchto miest sa človek môže pozerať na najbližší kopček na trati - Kojšovskú hoľu.
Pri klesaní do Gelnice som na chvíľku zauvažoval keďže som nešiel bežať a na porovnávanie svojich pôvodných časov som nepotreboval ísť rovnakú trasu, či sa nepôjdem pozrieť ako vyzerá časť Slovenské Cechy. Avšak nakoniec som sa rozhodol, že Magnezitku nechám v pôvodnej verzii a pôjdem pekne po značke bez skracovania trate :). Robil som si teda aspoň malé zachádzky ku miestam, kam sa zvyčajne nechodím pozerať kvôli šetreniu minút :). Takto som teda zistil, že na značke pred Gelnicou nie je len 1 baňa, ale rovno 3 (teda 3, ktoré som si všimol).
Od vstupu na asfaltku až po opustenie Perlovej doliny je Gelnica strašne dlhánska dedina. No a v kombinácii so slniečkom som myslím aj ja, aj Lesík bol veľmi rád, keď sme si v Gelnici opečiatkovali papierik a vošli zas do lesa pod Striebornou.
Keď sme konečne vyšli na kamenistú cestu, začínal som sa tešiť ako si chvíľku povegetíme a pokocháme sa výhľadmi na posede na Striebornej, avšak tu čakalo nemilé prekvapenie v podobe "autoturistov". Najprv som zbadal prvé auto, následne ďalšie a ďalšie ... no myslím, že ich tam dokopy stálo 8 a posed bol plne obsadený. Škoda.
Pokračovali sme teda ďalej s tým, že si oddýchneme na najbližšej lúke. Tá našťastie bola dostatočne priestranná a voľná, čiže na oddychovanie pre mňa a Lesíka dostatočne postačovala :).
Výhoda turistiky oproti behu je okrem toho, že človek aj stíha sledovať okolie aj v tom, že môžem do seba pchať čo len chcem :). Okrem rožkov so šunkou a rožkov s paštékou prišiel na rad aj tento môj úlovok z obchodu :).
Už som sa pomaly chcel zberať z lúky, keď som začul poriadny hluk a z lesa vychádzajúci húf turistov štartujúcich v Gelnici :). Lesík teda dostal dávku hladkania a pomaly nám zas zmizli z dohľadu :). Pri odchode z lúky som ešte zbadal na vedľajšej cestičke studničku, ktorú som si dovtedy nevšimol. Šiel som sa teda na ňu pozrieť. Keďže to tam bolo celkom pekne zarastené, nevšimol som si kam presne stúpam a tak som odtiaľ odchádzal už s mokrými nohami :).
Po návrate na cestičku som obiehajúcu skupinku po pár minútach dobehol. Lesík bol zas do sýtosti vyhladkaný a pokračoval som vo výšlape po našich 3 obľúbených kopčekoch. Klasicky prvé 2 sa dajú celkom ľahko zvládnuť, ale tretí v kombinácii so slnkom je poriadny zaberák.
Aj z neho bolo ale vidieť Tatry a aj Kráľovu hoľu (dúfam, že to bola ona) a tak ten výhľad spríjemnil šlapanie do kopca :).
Tentokrát som sa na Kojšovke ocitol celkom rýchlo .. teda aspoň taký som mal pocit. Zas som sa pokochal Tatrami a zbehol som na chatu Eriku. Tešil som sa, že si tam kúpim Fantu alebo niečo podobné ale zistil som prvú nevýhodu pomalého zdolávania trasy. Už pred Erikou sedelo kvantum bikerov a ešte viac ich bolo vo vnútri. Dal som si teda iba opečiatkovať papier, zjedol pár tých burizónov s karamelom a pobral sa ďalej. Oddýchneme si na Katke.
Nad čajovňou Katka som nám doplnil zásobu vody a na Katke v poriadnom vetrisku sme si pár minút oddýchli. Ja som si dal ďalší rožok, lesík šišku :).
Od Kojšovky sa nám pokračovanie trate dosť zhoršilo. Jednak bolo už celkom dosť hodín a v lesoch bolo dosť ľudí, jednak sme vymákli tú najväčšiu premávku bikerov no a tiež sa ani mne ani Lesíkovi už dáko nechcelo :). Začal som teda trošku viac dolekopcov využívať na pobehnutie a tak sa nám aspoň o trosku zrýchlilo tempo.
Čoskoro sme teda došli na Idčianske sedlo a vyšlapali si pod Tisícovku , kde sme si na posede zas trošku oddýchli. Lesík sa síce tváril, že vôbec nevládze, avšak každú prestávku využíval na to aby sa s niečim zahral. Raz to teda bola šiška, inokedy konárik :).
 |
| Pohľad naspäť na Kojšovku |
Niekde medzi Idčianskym sedlom a Lajoškou som stretol rodinku turistov, ktorí chceli radu, ako sa majú dostať na Opátku. S radosťou som im vysvetlil ako ďalej. "Pokračujte ďalej na Idčianske sedlo a tam odbočte na modrú alebo môžete ísť ešte ďalej na Zlatoidské lúky a odtiaľ po žltej. Modrá je kratšia ale strmšia a žltá dlhšia ale miernejšia." Šiel som teda ďalej keď ma za takých 10 minút napadlo akú blbosť som im povedal. Dúfam, že ma nepočúvli, alebo, že teda zvolili tú modrú značku :). Tým, že často chodíme neznačenými cestičkami sa mi to občas trošku dopletie. No a bez mapy alebo GPSky by do Opátky asi veru po žltej netrafili :).
Postupne sme teda prešli okolo Lajošky a dostali sa na Jahodnú. Síce ma SMSkou Marcelka informovala o bikerskej súťaži na Jahodnej, avšak kvôli ohraničeniam trate som sa nachodil, kým som našiel správnu cestičku kadiaľ môžem prejsť. No a tá správna bola taká, že som aj tak Lesíka len preniesol cez pásku :).
Z Jahodnej tu je už len kúsok . Malá pauza na Kuriškovej aby sa Lesík mohol zahrať s dačím, čo našiel na zemi a už o chvíľu prichádzame na Bankov.
Nakoniec nám to trvalo 10 hodín a 5 minút. No neviem, či to bolo len biednou kondičkou, čo mám tento rok, alebo je tých pár hodín navyše na trati taký rozdiel, ale ísť to ako taký poloturista bol pre mňa celkom zaberák :). Na budúci rok asi pôjdem znovu bežecky :).
V cieli malá kofola, 2 pivká a poriadne vymrznutie v šortkách, tričku a potom aj mokrej bunde a už len pár kilometrová prechádzka domov :).
Magnezitka je proste fajn :).
Viac fotiek z Magnezitky TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára