Na poslednú chvíľu padol od Marcelky návrh, či sa nepresunieme na miesto už v piatok po práci. A tak sme zmenili rezervačku ubytka, pobalili sa a s Marcelkou a Majkou vyrazili na miesto. Okolo 20:30 sme už mali kľúče od chaty, za sebou prezentáciu a vysvetlenie trate. Poďme teda jesť :). Vybalili sme sa a presunuli do prvého podniku. Spokojne sa usadíme a po informácii, že už nevaria hneď aj vstávame :). Presúvame sa do dediny, sadáme do pizzérie a situácia sa opakuje :). Na odporúčanie slečny za barom ideme skúsiť ešte jeden podnik. Tu s čelovkou vchádzam do zhasnutej chaty, kde 2ja chlapíci pozerajú telku ... "asi nemáte otvorené čo? :)". Tak sa vraciame naspäť do pizzérky, dávame si pivko a DRU tyčinky a ideme naspäť na chatu vyžierať vlastné zásoby :).
Ranné vstávanie ... no pár budíkov nám tam ráno zazvonilo, kým sme sa vytrepali z postelí :). Ale bolo to samozrejme stále lepšie akoby sme mali ráno pred dogtrekkom vyrážať z Košíc.
Keďže prezentáciu už máme za sebou, Marcelka iba ide nahlásiť mená a všetci 3 štartujeme. Ja a Majka ideme MID, Marcelka Mini trasu. Majka sa už vybrala na trasu, ja ešte pýtam od organizátorov euroobaly a idem ju nahánať :).
Rýchly štart :) - foto: Miška Pandulová |
Na prezentácii nám bolo povedané, že zelená značka ide popri ceste, čiže nemusíme ísť po asfaltke. Aha. Tá odbočka na zelenú bola už tu :). Tak sa hneď na začiatok pár metrov vraciame :). Cestička ponad asfaltku je ale veľmi príjemná a beží sa po nej skvele :). Na asfaltke za priehradou čoskoro obiehame prvých štartujúcich, ktorí majú prechádzkové tempo :).
Po chvíli prichádzame do dedinky Dobšinská Maša, kde Čiarka chytá infarkt z diviaka stojaceho na rohu. Našťastie bol len z dreva a tak nás nechal prejsť okolo :).
Čoskoro prichádzame po krásne behateľných cestičkách na miesta, kde to Majka poznala a tak som si len spokojne vykračoval za ňou cez Voniarky, Gápeľ, Pod Hanesovou (kde sme sa na susednom rázcestníku v tento deň ešte raz ocitli). Všade krásne lúky, kopce, výhľady ... hríby pri cestičke (teda zahliadol som 2 :) ). Ach :).
Ešte niekde v začiatkoch červenej značky cítim ako si príjemne špliecham blato na lýtka. Mám rád ten pocit. Hmmm. Ale trvá dáko príliš dlho. Chytám zo spodku batoh a zisťujem, že sa mi roztrhol hydrapak. Vyberám ho z batohu a otočený ho nesiem v ruke. Beh s ním je fakt veľmi zaujímavý a tak ho po pár odpitiach z roztrhnutej časti odkladám do bočného vrecka batohu a dúfam, že mi tam ešte dáka voda ostane. Našťastie je na trati všade kopa mlák a potôčikov, čiže sa spolieham, že ma Lesík ponúkne so svojou vodou a jemu bude stačiť tá okolo nás :).
Takto sme postupne prešli až na Besník, kde na nás po ukončení lesa vykukla Kráľova hoľa.
Pokračujeme ďalej na prvý kontrolný bod - sedlo Besník. Nasleduje krátka pauza, kde mi napadlo, že by som si mohol už dať aj magnézium proti kŕčom keď som už tak dlho nebehal. Míňam aspoň zvyšnú vodu z hydrapaku a odkladám ho do batohu. Zrazu sa k nám začali blížiť 2 dogtrekkári. Hups. Tak asi teda nebudeme mať prvé miesta s Majkou :). Po ich priblížení zisťujeme, že sú to Dáša a Miška, čiže mňa zatiaľ nikto neohrozuje :).
Spoločne všetci štyria pokračujeme po zelenej značke ... ehm ... či nepokračujeme? To, čo vyzeralo ako cestička, cestičkou nie je. Je to len kravami vydupané blato :). Podľa GPS ide značka asi 200m vedľa a tak ideme krížom cez lúku a 2 potôčiky / blatisté prekážky. Našťastie Garmin neklame a značka tu naozaj je. Ideme teda ďalej po cestičkách necestičkách s miestami poriadne rozbahneným terénom. Zo začiatku sa tie úseky snažím obchádzať, ale neskôr to už vzdávam a idem krížom cez.
Hmm. Nemalo by magnézium zabraňovať kŕčom? Prečo ich teda práve začínam dostávať? Lýtka pri behu nenormálne tvrdnú a bránia mi zvyšovať rýchlosť. Miestami dokonca na rovinkách musím prejsť do chôdze a tak sa mi všetky 3 dievčatá pomaly začínajú vzďaľovať. Po mikro pauze s preorganizovávaním tekutín v batohu sa mi už vzdialili z dohľadu a znovu ich dobieham až na cestičke s fáborkovým značením. A dobieham ich práve vďaka tomu, že s Lesíkom neobiehame blatisté úseky a ideme priamo cez nich :).
Prechádzame okolo úseku s dákou lukostreleckou súťažou. Všade plno lukostrelcov a pozorovateľov a tak aby som nevyzeral blbo, že dievčatá ešte vládzu behať a ja nie, snažím sa bojovať s kŕčmi ako sa len dá :). Je to ale skôr asi len také komické cupitanie ako dáky skutočný beh :). Zas mi všetky 3 zmizli z dohľadu a už sa lúčim s tým, že ich na trati ešte uvidím, keď tu zrazu Majka beží oproti mne :). Naľavo od cestičky bolo stádo kráv a premýšľam, či tak panikári kvôli nim, kým nezbadám mladého býčka priamo na cestičke :). Dáša a Miška prebehli, býk sa za nimi rozbehol, čo si teda asi ani nevšimli a keď zbadal Majku, tak sa obrátil na ňu :). Obchádzame ho teda cez vysokú trávu a žihľavu a stále si nás pozorne sleduje :). Naháňať sa mu už našťastie nechce a tak ideme dole kopčekom ku ranču pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Koníky sa na nás prišli pozrieť, ale bežať s nami sa im nechcelo - foto: Majka Prokipčáková |
Križujeme hlavnú cestu po kratučkom náučnom chodníku a už sme na parkovisku pod jaskyňou. V reštaurácii dopĺňame vodu, ja ostávam ešte chvíľku kvôli magnéziu a Majka ide napred. Počas výstupu ku jaskyni ju ešte mám na dohľad, ale pri jaskyni mi niekde mizne a ja úspešne míňam odbočku na pokračovanie modrej. Staré značenie modrej ma mätie ešte viac a tak po chvíľke blúdenia volám Majke kadiaľ šla. Kontakt sa nadviazať nepodarilo :P ... a tak si musím pomôcť sám :). Cestičku som úspešne našiel a užívam si poriadne stúpanie, ktoré mi je na nohy oveľa príjemnejšie ako beh :). Navyše tie skaly pri cestičke ... krása.
Ako býva zvykom, čo si vystúpaš, to musíš aj sklesať. Tak to je aj tu a modrá ďalej ide už iba dole kopcom. Asi tak 500m pred rázcestím Pod Hanesovou stretávam párik s dieťaťom. Dieťa bolo na chrbte otca v nosiči. Pomaly a opatrne idú dole po skalách a uvoľňujú mi cestu, aby som ich obehol. A ... popredvádzam sa :). Skaly celkom svižne zbehnem, rovnako aj cestičku za nimi a prichádzam k rázcestníku, ktorý je ďalším kontrolným bodom. Fotím ho a zrazu asi 20 sekúnd za mnou z lesa vychádza pohodovým tempom chlapík s dieťaťom na chrbte. Ehm. To moje svižné tempo bolo asi len v mojej hlave :P.
Nasleduje najzaujímavejšia časť trate. Tu mi nikto nekazí predstavy o mojom tempe a maďarské dôchodkyne ma našťastie neobiehajú. Niektoré sa uhýbajú, niektoré obieham cez príjemne chladný horský potôčik. A postupne prichádzam ku rebríku, na ktorý sme boli upozornení pri prezentácii. Skúmam rebrík, Lesík skúma skalu a zhodnocujeme, že si radšej prejdeme tých 50m po potoku. Tu som zbadal aj gumáky pripravené na brodenie :). Tie však nevyužívam a idem 10m po tej príjemne osviežujúcej vode, ďalších 20m po tej poriadne studenej vode a zvyšných 20m po tej k**** ľadovej vode, ktorú cítim až v .... :). No proste som rád, že som už odtiaľ vonku :).
Pokračujeme po krásnej dolinke po cestičkách, mostíkoch a trošku aj s pomocou reťazí a o chvíľku sme v Stratenej. Tu ešte dopĺňam vodu a po známych cestičkách idem na posledný úsek trate. Na konci Stratenej dobieham Majku a Mišku a zas pokračujeme spolu k 3. kotrole.
Nasleduje už len posledný "kopček", ktorý si teda vôbec nepamätám v takejto podobe. Určite bol predtým aspoň o 100m nižší, čiže v tom budú mať prsty určite organizátori :). Nakoniec sa stúpanie však skončí a už len krátky zbeh, posledných pár sto metrov po asfalke a sme v cieli v čase 5 hodín a 39 minút.
S časom síce nie som spokojný ale podľa svojho netrénovania som na dogtrekk šiel s cieľom dať to za 5-6 hodín a to sa teda podarilo :). Trasa bola krásna a aj napriek kŕčom, ktoré trvali polku akcie, som si ju naplno užil. Organizácia bola bezchybná a už teraz sa teším na ďalší ročník. Na ten už radšej potrénujem :).
Pre tentokrát môj čas v mužskej kategórii stačil na 1. miesto, čiže sme domov odchádzali ovešaní cenami :).
V Slovenskom raji sme s priateľmi ostali aj na druhú noc a pri nedeľnom výletíku v okolí ma veľmi potešilo, že Lesík takúto akciu v tomto tempe úplne vpohode zvládol a na prechádzke vôbec nebolo vidieť, že má za sebou dáky beh :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára