EKUT 2.etapa - Loučení s turistickým rokem - 116km / +5300m (21.-23.11.2014)

Po dobehnutí 1.etapy som si šiel dať rýchlu sprchu, najedol som sa a rýchlo zaliezol do spacáku. Na takéto akcie si nosím tenučký letný spacák a akosi som nepočítal s tým, že akurát po dobehnutí do cieľa prvej časti sa budú v telocvični robiť plastové okná. Vonku teplota blížiaca sa k nule a v telocvični 3x3m veľká diera čakajúca na osadenie okien. Našťastie som na seba dal viac oblečenia a celý sa schoval do spacáku a zima mi nebola. Horšie bolo vŕtanie, búchanie a hluk spojený s touto robotou. Zaspať sa mi za celú dobu veľmi nepodarilo ... maximálne som niekoľkokrát zadriemal. Unavený som však nebol.
Čas postupoval a nasledovala ďalšia registrácia, balenie na dlhú trasu, obliekanie a masový presun na miesto štartu v inej časti Ústí nad Labem.

Štart - zdroj: Jan Sedlák

EKUT 1.etapa - Loučení s turistickým rokem - 54km / +2000m (21.11.2014)

Po UTMB som na tento rok už pôvodne žiadne veľké plány nemal, až kým som nezbadal EKUT. 295km / +11600m? Tam proste musím ísť.
Dva týždne dopredu kupujem 9 eurový lístok na RegioJet do Prahy, vo štvrtok ráno sadám na vlak a idem na túto cca 11 hodinovú cestu do Ústí nad Labem, kde sa konali prvé 2 etapy tejto akcie - Loučení s turistickým rokem.
Nakoľko som od UTMB nebol na žiadnej dlhšej akcii, tak som sa sem celkom tešil (až na posledné dni pred štartom, keď sa mi nikdy nikam nechce ísť:) ).
Do vlaku mi Marcelka nakázala zobrať si Kilianovu knihu - Run or Die, aby som si ju po ceste konečne prečítal, keďže mi už pár mesiacov leží pri posteli :). Pri čítaní teda cesta zbehla rýchlo a s mojim pomalým čítaním som ju dočítal cca 15 minút pred príchodom do Prahy. Po ceste ma udivovalo, ako ľudia nedokážu byť s ničím spokojní. Spolucestujúci v kupé riešili, či im slečna vo vlaku vôbec donesie tú kávu, ktorú si objednali. Že jej to trvá neskutočne dlho. A tá drzosť, že sa nás chodí pýtať asi iba raz za hodinu či si niečo nedáme ... To, že cestujú vo vlaku za 9 eur namiesto cca 40 eur, to že tá káva je zadarmo a mali už 4 kávy predtým počas cesty, čiže ešte si pár dajú a cestujú vpodstate úplne zadarmo a to, že tá slečna mala na starosti celý vagón a nie iba naše kupé, pre nich už nebolo podstatné :).
No ... proste ľudia.
Po príchode do Prahy s meškaním sa ponáhľam kúpiť lístok na vlak do Ústí, zisťujem, že mám posledné minúty a vlak na poslednom nástupišti, čiže bežím cez stanicu a na poslednú chvíľu stíham vlak :).
Po príchode do Ústí bagetka na stanici a šup na miesto prezentácie. Na mieste som sa dozvedel, že prezentácia a platenie bude až ráno, čiže postupujem do telocvične, ktorá je v tomto čase ešte skoro prázdna a ukladám sa na skorý spánok, keďže viem, že ma ho najbližšie dni veľa nečaká.

Prázdnota v čase môjho príchodu :)

Prešporský Ultra Trail (mini verzia) 50 km / + 1850 m (25. - 26. 10. 2014)

Záver sezóny je tu. Každý o tom hovorí, píše a predsa mnohí tomu nechceme veriť.
Patrilo by sa teda uzavrieť "rok" nejako slávnostnejšie, tak prečo nie oslavou narodenín?
A rovno organizátora najpočetnejších ultra trailov na Slovensku - Rada. Aj on sám poňal túto akciu ako narodeninovú párty.
Nad darčekom som uvažovala nejaký ten deň a takmer som skĺzla do sladkého klišé, keď sa mi ozval Mário, či mám niečo pre Rada na narodky.. Rýchlo sme sa dohodli na poukážke od www.behnaboso.sk a ja som bola spokojná, že darujem niečo praktické a nie kravinu. Vtipné bolo, keď sa nasledujúci deň ozvali priatelia z BA, či sa nezložíme spolu na v podstate rovnaký darček. Nie. Viac darčekov, viac radosti :)
Cesta do Bratislavy vlakom nebola ničím zaujímavá. Len tá krásna príroda na Slovensku v tomto období, mi nedovolila zobrať knižku do rúk. Podcenila som dĺžku cesty, aj moju pásomnicu a zobrala som si len banán a Milu. Nejaká pani vytiahla chlebík s maslom a redkvičkou.. skoro ma žalúdok rozožral zvnútra. To sme už mali 45 minútové meškanie a čas večere bol násilne oddialený! Ešte aj bus zo stanice odišiel 3 minúty pre mojim príchodom. Trpezlivo, počas troch cigariet vedľa stojaceho mladíka, som čakala. O pol ôsmej sme už s kamoškou Heniou, u ktorej som prespala, vymetali potraviny. Konečne som jedla. Pokecali sme, popili a ani neviem ako odbila polnoc.
Budík o 4:45 odštartoval  môj prvý boj toho dňa. Nie, nešlo o vstávanie, to zvládam dobre. Ale natrieskať do seba celého flapjacka za hodinu, spolu s kávou a čajom, je pre mňa ťažké, no zároveň nutné. Keď sa mi už dvíhal žalúdok, prestala som. Zostal už len kúsok.
Na štart ma viezol Mário. V aute som si spomenula, že turistické paličky som nechala úhľadne opreté o žehliacu dosku u Heni. Veľmi som sa na nich spoliehala po skúsenostiach s napadaným lístím a blatom z Čergova. Ale Mário je jednoducho Mário :) V aute mal paličky, ktoré on nepotreboval, lebo nešiel na trasu, len na občerstvovačku.

V kultúrnom dome v Dúbravke, kde bol štart, sa už zišlo pár desiatok ľudí.

KD Dúbravka, vysvetľovanie trasy

Beh hrebeňom Čergova - 31 km / + 1372m (18.10.2014)

prípravy na štarte

Pety mi sľubuje, že pobeži so mnou :D

vysvetľovanie trate

5. Furčiansko-Budimírsky dogtrekking - 37km / +1200m (27.9.2014)

Furčiansky dogtrekking organizovaný v Budimíri mal už svoje piate pokračovanie a na ňom som predsa nemohol chýbať :). Tentokrát nás čakala 35 km dlhá trasa po Košiciach a blízkom okolí.
V sobotu ráno som vstal, zobral Lesíka, skočil do Bašky po Čiarku, následne po Beu a hurá na štart.

Keďže na dogtrekkingoch nebýva masový štart, ľudia štartujú keď sú pripravení. Pár ľudí teda stihlo vyštartovať ešte predomnou (Viktor cca hodinu skôr :) ). Keď som mal pocit, že som pripravený, tak som vyštartoval tiež. V štartovke bolo pár mien, od ktorých som nevedel, čo presne môžem očakávať a tak som na trať nastupoval s neistotou aký bude výsledok :).

Radosť pred štartom

Ponitrianska stovka 2014 - 105km / +4000m (20.-21.9.2014)

Už si nemusím dávať ofinu do čela. Červený otlačok čelovky zmizol. Svaly opäť fungujú a v merku mám ďalšiu akciu. Najvyšší čas spísať zážitky z Ponitrianskej 100-ky (P100).

Ako obyčajne, môj parťák Martin ma naťahoval do poslednej chvíle. Obaja - a vlastne všetci -  sme boli uprostred septembra chorí, tak som ani veľmi nerátala s jeho účasťou. V stredu večer pred akciou sa odhlásil. Sama som týždeň pred štartom bojovala s chorobou všemožnými bylinkami, zázvorom, naparovaním, spánkom a inými dobrými vecami. Veľmi som chcela ísť na P100. Videla som, že sa chystajú aj bratia Kovaľovci a ich kamarát Dano a tešila som sa na cestu s nimi do Nitry. Urobila som, čo bolo v mojich silách, aby som bola zdravá. Od Rýchlika Zoška - BA som tým pádom ani veľmi nebehala, len čo pominula svalovka, musela som sa liečiť.
Mala som obavy, či je vôbec dobrý nápad tam ísť. Nezdalo sa mi, že mám natrénované, navyše tá choroba ma oslabila a stále som nebola zdravá.
Nejako však zrazu prišlo piatkové poludnie. Môj poldeň dovolenky začal a ja vybavená kvapkami proti kašľu, som čakala chalanov na stanici aj s kúpenými lístkami. Cesta vlakom do Novej Bane prebehla celkom rýchlo. Tomi je dobrý zabávač a Dano vkuse vyberal  proviant z "čarovného" batohu. V Novej Bani sme prestúpili na autobus do Nitry. Tam sme sa zoznámili s manželmi Molčanovcami. Tiež už majú nejaké stovky pochodené a ja som sa s nimi stretla počas Rudohorskej 100-ky.
Nitra sa mi veľmi páčila. Mala som vytlačenú mapku, ako sa dostať zo stanice na ubytovňu, kde sme mali rezervované izby. Ešteže Tomi tu už minulého roku bol a spoľahlivo nás previedol mestom k reštaurácii Hofferka, kde sme si dali večeru. Ani som nejak nebola hladná, ale keď Tomi zahlásil, že si dá syrové cestoviny, bolo to jasné. Dám si aj ja. Dano bol na tom podobne. Ešte som objavila paradajkovú polievku so syrom a tiež sme sa pre ňu rozhodli všetci traja. Po zjedení polievky a tým myslím veľký plný tanier polievky, nám všetkým bolo jasné, že sme prepískli. Očakávania nás nesklamali. Čašníčka doniesla veeeľký, plnýýý tanier syrových cestovín. Uff... Statočne sme bojovali, ale nedali sme to.

Rýchlik Zoška - Bratislava - 50 km / +1462 m, - 1722 m (7.9.2014)

(Rýchlikom do Bratislavy)

Túto akciu som objavila pár dní po Javorníkoch. Prišlo mi to ako dobrý tréning na Ponitriansku 100-ku a poskytla mi dôvod vycestovať za priateľmi do Bratislavy, načo som sa už dlho chystala. Oslovila som aj Martina a Ejku, ktorej sa to okamžite zapáčilo a tiež aj hodilo do plánov. Dohoda jasná, už len dočkať termínu :)

Týždeň pred, sme začali riešiť logistiku. Dozvedela som sa, že M+E potrebujú ísť cez Maďarsko. Horšie bolo, že plánovali vyraziť z Budapešti po 19-tej.. Takže som si dopravu do BA riešila sama.

Mali sme rezervované ubytko neďaleko štartu, to nám však padlo, pretože sa tam zišli hip-hoperi na sústredení. Pani recepčná nás taktne upozornila na možnosť nedostatočného spánku a my sme sa dobrovoľne odhlásili.. Ale čo teraz? Skúšali sme všetky chaty a penzióny v okolí, ktoré mali normálnu cenu. Nenašli sme nič. Buď bolo nutné rezervovať celú chatu, alebo nemohol ísť pes (Ejkin Speedy), alebo človek na telefóne ani nevedel aké izby s akým vybavením ponúkajú.. :(
Štvrtok, dva dni pred plánovaným odchodom z KE to už vyzeralo, že vlastne ani nikam nejdeme. Skúsili sme ešte pohľadať ubytko v BA, pretože Ejkin kamarát nás mohol ráno hodiť na miesto štartu - Zochova chata, neďaleko Modry. Ubytovňu sme našli - Turistickú ubytovňu Hotel Star neďaleko Avionu. Stránka sľubovala veľmi jednoduché izby, niektoré s vlastným soc.zariadením (takú sme si rezervli aj my). Aj ma kdesi hmlisto napadlo, že to bude robotnícka ubytovňa, ale nevenovala som tomu pozornosť - hlavne, že ideme a máme kde spať za normálny peniaz.

Ultra-Trail du Mont-Blanc - UTMB 2014 - 168km / +9600m (29.-31.8.2014)

Za podporu pri tejto akcii ďakujem:
______________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________

Au.
Viem, že toto som hovoril už pri Malofatranskej stovke, ale toto bolo fakt ťažké.

Celý nápad ísť na UTMB vznikol minulého roku. Čo na to ale trebalo, boli body potrebné pre prihlásenie sa na túto akciu. Keďže ma UTMB a stovky celkovo začali zaujímať až koncom roku, času na získanie 7 bodov nebolo veľa. O niečom takom ako UTMB 2014 som zo začiatku teda ani nesníval. Po 3 bodoch z Ponitrianskej 100 sa však objavila Pražská 100 so 4mi bodmi a to by znamenalo presne to, že by som sa mohol prihlásiť už na tento ročník preteku.

Tak sa aj stalo a po absolvovaní Pražskej 100 som si podal prihlášku na tento ročník UTMB. Následne som čakal na žrebovanie, kde sa na mňa usmialo šťastie, zaplatil som štartovné, čas ubiehal a zrazu prišiel koniec augusta, UTMB tu, len tréning dáko chýbal :))) ...

100 km Javorníkmi - 102km / +3800m (9.-10.8 2014)

Toto mala byť moja prvá naozajstná 100-ka. Tešila som sa na ňu, bála som sa jej. Pôvodne som ju mala ísť so skúsenou stovkárkou Majkou a aj s Belom, no obaja odpadli par dní pred štartom. 

Ja sa bojím chodiť v noci sama po lesoch, obzvlášť po takých, kde by sa mohli vyskytovať medvede.. Ukecala som teda osvedčeného parťáka z  Rudohorskej 100-ky - Martina.

Prvé ozajstné stovkárske ráno. Ľudia sa zbiehali na mini-námestíčku v Čadci. Môj parťák Martin priviedol aj kamoša Romana.  Samozrejme, nepoznala som nikoho, iba posledného príchodzieho - Olafa (organizátora pražskej 100-ky, žijúcej legendy už v mladých rokoch). Zavrhla som náhlu myšlienku odfotiť sa s ním...že trápne :) Potom som to oľutovala, Mirko (ktorý sa zúčastnil Pražskej 100-ky) by mi závidel :)

3.Beh na Slavkovský štít 2014 - 7,2km / +1427m (2.8.2014)

V sobotu ráno sme sa zozbierali v Košiciach do auta a vybrali sme sa zabehať si na túto peknú akciu - beh na Slavkovský štít. Už po ceste na miesto to vôbec nevyzeralo s počasím dobre a hmla a popŕchanie nás sprevádzalo až do Popradu. Až tesne za Popradom sa hmla začala trhať a na nás začali vykukovať tatranské štíty. V samotnom Smokovci sa nakoniec počasie premenilo na poriadne pálivé slniečko, ktoré nás sprevádzalo počas celého pobehovania po Slavkáči.

Do Smokovca sme dorazili okolo 8:00, vystáli sme si rad na štartovné čísla, vypočuli si príhovor organizátora a pripravili sa na štart. Toto bol môj prvý beh do kopca - teda prvý ozajstný beh do kopca :), čiže som si veľmi nevedel predstaviť ako to celé bude vyzerať a prebiehať.

Pred štartom

Malofatranská stovka 2014 - 115km / + 6800m (5.-6.7.2014)

Ufff, auu, och ... ťažké, toto bolo ťažkééééééé ...
Neviem, či som jediný, ale dáko som si na trati nevšimol rovinku :P ...

Tak ale pekne od začiatku.
Piatok večer nastupujem na vlak z Košíc do Žiliny. Vlak v Žiline má meškanie, vďaka ktorému mi ušiel jeden autobus do Terchovej, mám cca 2 minúty na to aby som stihol ďalší. Pobehol som, ale odchádza mi pred nosom, čo znamená ďalšiu pol hodinku na stanici. Pomaly sa nástupište začína zaplňovať ľudmi s veľkými turistickými a malými bežeckými batohmi a mne je jasné, že na Malofatranskú 100 v tomto autobuse určite nepôjdem sám :).
Autobus nám cestou do Terchovej robí krásnu prehliadku kopcov, na ktoré sa v sobotu budeme štverať a akosi sa mi tam ani nechce :). Po príchode na miesto nás čakala rýchla registrácia, vybalil som si veci v telocvični, najedol sa, obdivoval itinerár a premýšľal, koľko krát sa mi podarí dakde zle odbočiť.

Itinerár už aj s pár mojimi poznámkami proti zablúdeniu :)... neskôr pribudli ešte ďalšie

Neskôr - cca 21:00 som začal premýšľať nad tým, že by už aj bolo vhodné ísť spať, ale nebolo mi celkom jasné ako sa mi to v tom ruchu podarí. Našťastie dakedy medzi 21:00 a 22:00 sa to podarilo a na moje prekvapenie som sa, až na pár zobudení, celkom príjemne vyspal.

Rudohorská 100-ka (21.6.2014)

Vyzeralo to, že pôjdem sama.Týždeň ma Maťo naťahoval. Keď sa však v piatok večer opýtal, kedy ho vyzdvihneme a po odpovedi 2:45 odpísal OK, bola som si istá, že mám parťáka na Rudohorskú 100-ku :)

Vyštartovali sme pohodlne po asfaltke, ako asi väčšina zúčastnených. Bežalo sa dobre. O tretej ráno, za svetla čeloviek..tam niekde som to precítila naozaj. Že sa to deje. Moja prvá stovka :)

Dali sme veľmi dobré tempo a v úvodnom šlapáku na Vysoký vrch sme obehli niekoľkých ľudí, s ktorými sme sa neskôr na trati aj stretávali. Tempo po 17,5 km sme mali 5,8 km/h - super! Natiahla som návleky na lýtka - rozumej odstrihnuté pletené podkolienky a poď ho žihľavou smer Ružín.

Pod Sivcom sme veľmi dobre zvládli prvé nedorozumenie, keď Maťo zistil, že nie..nejdeme na Sivec. Bála som sa, či zvládnem celú túru a nechcela som si pridávať žiadne “zbytočnosti” ako výstup na vrcholy, na ktorých som už bola a išlo sa na nich tam aj späť rovnako.. Páru uštipačných poznámok a rozhodnutie, že Maťo aspoň na Kojšovku teda pôjde a asi mi odpustil toto rúhanie. Bola som tajne rozhodnutá, že na Kojšovku pôjdem aj ja a odčiním tento hrozný skutok.

Slanské vrchy - prechod 24.-25.5.2014

Tento prechod sme plánovali už snáď 2 roky. Konečne to vyšlo. V piatok večer sme ešte vysedávali s kamošmi na pive a pizzi do polnoci a v sobotu ráno o 5:00 sme už vstávali.

Vlakom sme sa odviezli do Slanca, dvaja dospelí a 3 psi :).

Navigátor som bola ja a tak sme hneď na úvod zbytočne nachodili pár asfaltových kilometrov po Slanci. Dokonca som nás chcela nasmerovať na maďare...bolo mi čudné, že tým smerom nie sú žiadne kopce, ale... gps vraví že do ľava.

Mierne rozladená a stále dezorientovaná som teda zverila gps Mirkovi, keď je taký múdry a vie aj bez navigácie kam ideme.

Značku sme našli, aj rázcestník. Bolo 9:04 a konečne sme odchádzali zo Slanca. Stratili sme tam hodinu.

Nasledoval veľmi nezáživný až priam nudný úsek až na Dargovský priesmyk. Týmto pozdravujem osobu, ktorá preznačovala červenú značku  zo Slanca do Slančíka. Z veľmi príjemnej nudnej zvažnice, kde sme preliezali stromy nás zmietol kolmo dole do žihľavy a malinčia a černičia a mokrého pod trávou. Značené veľmi dobre, len zrejme niekedy v marci, keď sa tadiaľ išlo určite príjemne.

37. Magnezitárska 60-tka - 53 km / + 1980 m (3.5.2014)

Magnezitárska 60 nepatrí síce medzi najdlhšie akcie na ktoré sa tento rok chystáme, ale je to akcia, na ktorú sme sa tešili celý rok. Fakt, že trasu dobre poznáme a je to v blízkosti Košíc (štart v Krompachoch a cieľ na Bankove), z toho robí príjemnú akciu, kde človek takmer vôbec nesleduje značky a orientuje sa iba podľa známych bodov - Plejsy, Gelnica, Perlová dolina, 3 SVINE !!!, Kojšovka a už len príjemný 25 kilometrový zbeh domov :).

Na tento ročník som aj ja aj Marcelka nastupoval s jasným cieľom - zlepšiť si minuloročný čas. Môj plán bol zmeniť pôvodných 7 hodín a 47 minút na čas pod 7 a pol hodiny. Marcelka bola menej náročná a stačil jej čas pod 10 a pol hodiny.

Výškový profil trate

Na tento ročník som si prichystal podporu v podobe paličiek a tak hneď začiatočné stúpanie na Plejsy sa mi šlo podstatne ľahšie a hlavne rýchlejšie ako minulé roky. Po vpodstate celkom rýchlom výšľape na vrchol zjazdovky na nás vykuklo slniečko a mali sme výhľad na nádhernú inverziu a vrcholky kopcov. Bohužiaľ tento výhľad netrval dlho, nakoľko (ako vidno z výškového profilu trate) sa hneď po vystúpaní na Plejsy začína klesanie do Gelnice.

Kysucká stovka 2014 - 125 km / + 5550 m (7.-9.3.2014)

Kysucká stovka ma lákala už dlhšiu dobu, avšak po tom, čo som si prečítal o minulom ročníku, som mal pred ňou celkom veľký rešpekt :). Nakoniec po dlhšom uvažovaní a vďaka miernej tohoročnej zime som sa rozhodol, že moja prvá tohoročná stovka bude práve táto. V piatok som si teda zobral pol dňa dovolenky, vyvenčil psíkov a hurá do Kysuckého Nového Mesta.
Nakoľko som si vybral skorší vlak, na prezentácii som bol už chvíľu po jej začatí a tak som si popripravoval veci na trať, prezliekol sa a čakal na príhovor a spoločný presun na štart.

Približne o 22:00 sme už boli presunutí na mieste štartu a po krátkej chvíli Kysucká stovka odštartovala a ja sa dávam do behu. Asi len po pár stovkách metroch behu, kúsok za Kysuckým Novým Mestom nás Roman upozorňuje na stádo diviakov kúsok od cestičky. Otáčam hlavu s čelovkou na kopček a naozaj vidím cca 15 párov svietiacich očí sledujúcich bežiacu bandu šialencov :). Pred štartom som si vyhliadol pár ľudí, ktorých tempá na predchádzajúcich akciách sa mi páčili a tak sa za jedným z nich púšťam. Bohužiaľ po veľmi krátkej dobe (max 2 km) zisťujem, že tento krát toto tempo nie je pre mňa udržateľné a teda spomaľujem na pre mňa aj tak dosť rýchle tempo.