Kysucká stovka 2014 - 125 km / + 5550 m (7.-9.3.2014)

Kysucká stovka ma lákala už dlhšiu dobu, avšak po tom, čo som si prečítal o minulom ročníku, som mal pred ňou celkom veľký rešpekt :). Nakoniec po dlhšom uvažovaní a vďaka miernej tohoročnej zime som sa rozhodol, že moja prvá tohoročná stovka bude práve táto. V piatok som si teda zobral pol dňa dovolenky, vyvenčil psíkov a hurá do Kysuckého Nového Mesta.
Nakoľko som si vybral skorší vlak, na prezentácii som bol už chvíľu po jej začatí a tak som si popripravoval veci na trať, prezliekol sa a čakal na príhovor a spoločný presun na štart.

Približne o 22:00 sme už boli presunutí na mieste štartu a po krátkej chvíli Kysucká stovka odštartovala a ja sa dávam do behu. Asi len po pár stovkách metroch behu, kúsok za Kysuckým Novým Mestom nás Roman upozorňuje na stádo diviakov kúsok od cestičky. Otáčam hlavu s čelovkou na kopček a naozaj vidím cca 15 párov svietiacich očí sledujúcich bežiacu bandu šialencov :). Pred štartom som si vyhliadol pár ľudí, ktorých tempá na predchádzajúcich akciách sa mi páčili a tak sa za jedným z nich púšťam. Bohužiaľ po veľmi krátkej dobe (max 2 km) zisťujem, že tento krát toto tempo nie je pre mňa udržateľné a teda spomaľujem na pre mňa aj tak dosť rýchle tempo.

S priemerkou približne 6 km/h sa v malej skupinke dostávame nocou až na kontrolu na približne 27 km. Tu si dopĺňam silu chlebom s masťou a vydávam sa na cestu smerujúcu ku pre mňa najťažšiemu úseku trasy - šľapák pred Ľadonhorou. Tento šialený výstup moje tempo dosť spomalil, ale dáko som ho zvládol a pokračujem ďalej na kopec Ľadonhora. Pred posledným výstupom na samotný vrchol kopcu na mňa však doľahla šialená únava a tak som si na lavičke v lese nastavil budík na cca 3 minúty a dal som sa do krátučkého odpočinku. Po chvíľke oddychu, ktorý aspoň na 1-2 hodiny pomohol, sa púšťam na výšľap na kopec a ďalšiu kontrolu. Keďže Ľadonhora si povedala, že ma ešte trošku potrápi a spomalí môj postup ešte o čosi viac, nastupuje ešte náročnejšia časť ako bol výstup - zostup z Ľadonhory. Za celých týchto 7 kilometrov na tomto kopci ma predbehlo strašne veľa ľudí a ani nechcem vedieť, koľko hodín som tam mohol stráviť, avšak bol som rád, že už to mám za sebou.

Už pár kilometrov som bol na trase sám a Roman ma upozornil na tabuľu nad dedinou s informáciou o pohybe medveďov, ktorú som nemal záujem čítať - stačí mi vedomie, že ich je tam dosť :). Vybral som sa teda ďalej ešte za tmy a čakal som na vytúžené rozvidnenie, s ktorým som očakával aj ustúpenie únavy. Svetla postupne pribúdalo, ale bohužiaľ aj únavy a tak som sa na jednom za asfaltových úsekov rozhodol pospať si na lavičke na autobusovej zastávke. Po 10 minútovej pauze som sa oddýchnutý pobral ďalej a začal stúpať na Žihľavný grúň, kde sa mi Kysucká 100 konečne začala páčiť. Počas stupáku na kopec som sa otočil za vychádzajúcim slnkom a uvidel som pomedzi stromy slnko, oblaky a z nich vystupujúce kopce .. inverziáaaaa :). Škoda, že fotky nikdy neodfotia skutočnosť .. a už vôbec nie fotky z mobilu :).
 

Pohľady na tieto kopce ma úplne nabili energiou a nevedel som sa dočkať, kedy vystúpim na vrchol kopca s dákym poriadnym výhľadom. Tu sa teda moja doterajšia nechuť z nočnej časti premenila na radosť a nadšenie a nevedel som kam sa skôr pozerať :). Časti trasy mi boli strašne povedomé, aj keď si nemyslím, že by som tu niekedy bol.

Krásne cestičky na kopcoch mi spríjemňovalo poriadne silné slniečko no bohužiaľ únava sa rozhodla vrátiť. Tento krát na spánok vhodne padol peň na vrchole jedného z kopcov. Keďže som si povedal, že na slnku toho veľa nenaspím, budík som si nenastavil a so zloženou hlavou na kolenách som hneď aj zaspal. Zo spánku ma zobudilo iba rozopnutie hrudného popruhu na batohu, pri ktorom som vôbec netušil čo sa stalo a obzeral som sa okolo seba, či do mňa niekto hodil alebo čo :) ... až po chvíli mi došlo čo to bolo. Spánok mal zas svoj efekt a mohol som pokračovať ďalej.

Po červenej značke šla trasa až na Rovne. Prekvapila ma kaplnka s lavičkami a WC uprostred ničoho. Odtiaľ po fakt dosť blatistej ceste - neceste do Klubiny na kontrolu s občerstvením. Tu som dostal fľašku koly a pokračoval ďalej do Starej Bystrice a na rozhľadňu na kopci Bobovec.

Na rozhľadni som dobehol Slava a Elišku, s ktorými som šiel odteraz až do cieľa (keď nepočítam Eliškine úteky na dolekopcoch a Slavove "pomalé vybratia sa napred" :) ... a naspäť do Starej Bystrice :). Odtiaľto nás čakalo dlhé stúpanie na ešte stále z veľkej časti zasneženú Veľkú Raču.

Tak práve na tejto fotke toho snehu veľa nie je :).

Z Veľkej Rače pokračovanie na živú kontrolu pri lanovke v mini budove horskej služby a odtiaľ ďalšie klesanie na polievku na Dedovke. Tá padla samozrejme vhod, rovnako aj niekoľko minútový oddych počas posedenia pri nej. Tu s nami pobudol aj Tomáš Vrzáček, s ktorým sme sa na trati niekoľko (dosť) krát stretli a obehli :). Z Dedovky cca 3,5 km asfaltový beh do Oščadnice. Následný ďalší výstup po zjazdovke na kopec a zostup do inej časti Oščadnice. Tu nás čakal výstup - smer Kýčera, kde začínala noc a my sme pokračovali za svetla čeloviek.

Z Kýčery pokračovanie do Čadce, kde sme na druhý pokus našli správnu školu - Gymnázium (pri prvom pokuse sme sa vybrali do areálu dákej strednej odbornej školy). Tu sme si oddýchli na schodoch, dobehli sme spacieho Tomáša, doplnili zásoby a vyžrali pomaranče. Keďže Slavo chcel kávu a tu k dispozícii nebola, vybral sa napred a dal nám 20 minút na oddych s tým, že sa stretneme pri hotely Husárik. Tak aj bolo a ja s Eliškou sme pokračovali k hotelu. Kúsok pred hotelom na mňa opäť doľahla únava a zaspávanie na nohách bolo dosť nepríjemné.

Keď sme konečne došli po asfaltke k hotelu, zistili sme, že sa nejedná o dáky horský hotel, ale o 4* hotel, kam sa nám nezdalo veľmi vhodné vchádzať. Ja som si teda sadol na zem, oprel som sa o stĺp a zaspal som, Eliška si ľahla na zem a zhrozená pani z vrátnice na nás bola pozerať, či sa tam zdržíme dlho :). Slavo o dáku minútku kávu dopil, zodvihli sme sa a pokračovali na chotárny kopec. Myslím, že to bolo niekde tu, kde sme sa pri dákej kaplnke zastavili na krátky odpočinok (samozrejme kvôli môjmu spaniu, ktoré sa ku mne tak rado vracia). Ľahol som si na lavičku, ktorá bola mierne mokrá a hneď som zadriemal. Slavo šiel zatiaľ preskúmať kaplnku a keď zistil, že je otvorená, že je vo vnútri lavička a koberec, tak sme sa presunuli dni, kde sa spalo výborne :). Neviem presne ako dlho sme tu boli, ale spánok pomohol a pobrali sme sa ďalej.

Ďakujem za foto Eliške - http://eithne.pise.cz/366-kysucka-stovka-2014.html

Rozhľadňa na Marťákovom kopci bola pre mňa jeden z mnohých známych bodov trasy, avšak o tomto viem, že som tu už v lete bol :).

Kontrolná otázka z rozhľadne

Ďalšie pokračovanie nás zaviedlo do neskutočne dlhej dediny Nesluša, kde sme mali poslednú živú kontrolu a odtiaľ na Majtánky a Romanovho miláčika - kopec Tábor. Z Táboru sme sa vybrali za reflexkami po zlej cestičke (kto by tu čakal 2 oreflexkované trasy :)) a zliezli sme do Kysuckého Nového Mesta o približne 500 m inde ako bol Romanov plán. Našťastie sme sa s GPSkou vymotali a dostali na vlakovú stanicu a odtiaľ už bez problémov do cieľa Kysuckej stovky - Mestskej športovej haly v čase 30 hodín a 21 minút na 55.-57. mieste.

Ďakujem Romanovi a všetkým, čo mu pomáhali, za zorganizovanie tejto skvelej akcie a tiež Slavovi Gleskovi a Eliške Majorovej za trpelivosť s mojim zaspávaním a skvelý sprievod na trati.

Diki Roman za prepožičanie fotky našej finálovej trojky :)

Zopár mojich fotiek z Kysuckej stovky.