Malofatranská stovka 2014 - 115km / + 6800m (5.-6.7.2014)

Ufff, auu, och ... ťažké, toto bolo ťažkééééééé ...
Neviem, či som jediný, ale dáko som si na trati nevšimol rovinku :P ...

Tak ale pekne od začiatku.
Piatok večer nastupujem na vlak z Košíc do Žiliny. Vlak v Žiline má meškanie, vďaka ktorému mi ušiel jeden autobus do Terchovej, mám cca 2 minúty na to aby som stihol ďalší. Pobehol som, ale odchádza mi pred nosom, čo znamená ďalšiu pol hodinku na stanici. Pomaly sa nástupište začína zaplňovať ľudmi s veľkými turistickými a malými bežeckými batohmi a mne je jasné, že na Malofatranskú 100 v tomto autobuse určite nepôjdem sám :).
Autobus nám cestou do Terchovej robí krásnu prehliadku kopcov, na ktoré sa v sobotu budeme štverať a akosi sa mi tam ani nechce :). Po príchode na miesto nás čakala rýchla registrácia, vybalil som si veci v telocvični, najedol sa, obdivoval itinerár a premýšľal, koľko krát sa mi podarí dakde zle odbočiť.

Itinerár už aj s pár mojimi poznámkami proti zablúdeniu :)... neskôr pribudli ešte ďalšie

Neskôr - cca 21:00 som začal premýšľať nad tým, že by už aj bolo vhodné ísť spať, ale nebolo mi celkom jasné ako sa mi to v tom ruchu podarí. Našťastie dakedy medzi 21:00 a 22:00 sa to podarilo a na moje prekvapenie som sa, až na pár zobudení, celkom príjemne vyspal.

Podarilo sa mi spať až do 4:45 .. aj keď plán bol aspoň do 5:00. Aj tak som bol spokojný. Ráno zbehlo celkom rýchlo. Raňajky, WC, pobalenie vecí a zrazu už stojím na štarte.
Ciele na tento pretek som mal 2 ...  očividne žijem niekde mimo reality :) ... 1) Zázrivá čo najbližšie k 2:30, 2) celý pretek za cca 24 hodín - ešte sa ma Tomi, ktorého som v stredu stretol pri behu pýta .. "až tak veľa?". To mu odôvodňujem, že 7000 výškových metrov spraví svoje .... a veru spravilo

Na štarte

6:00 - odštartovanie prebehlo za pomoci pokazeného megafónu - výsledok bol ten, že nik nevedel, že sa už odštartovalo :) - teda ten čudný zvuk z megafónu a následné mávanie rukou organizátora Martina som takto pochopil :).
Hneď od štartu sa dávam do behu a celý asfaltový úsek bežím v blízkosti ľudí, o ktorých viem, že ich časy na stovkách zďaleka nedosahujem. Čo už, cieľ mám predsa jasný :P. Počas celého tohoto úseku pokukujem na Veľký Rozsutec, na ktorý čoskoro začneme stúpať.

Fotka, na ktorej nie je skoro nič vidno, ale je to Veľký Rozsutec :)

Ešte pred štartom som rozmýšľal, že čo s rolničkou, ktorú som si zo sebou zobral ako krmivo pre medvede. Keď ju nechám v batohu, zabudnem na ňu, keď ju dám do vrecka s mobilom, stratím ju pri prvom vybratí mobilu. Tak som si ju teda hneď pred štartom zavesil na batoh a krásne som zvonil. A nie jednému som so svojim zvonením robil radosť! :P Teda, vpodstate asi tak 50% ľudí, čo som obiehal alebo obiehalo mňa, malo k rolničke dáky komentár. Pravdupovediac aj mne už po hodine zvonenia začala liezť na nervy a tak si na sedle Medziholie našla miesto vedľa GPSky.

A tu máme Veľký Rozsutec zo sedla Medziholie (pri prvej návšteve tohoto bodu)

Nasledoval teda šľapák z s. Medziholie na V. Rozsutec ... veľmi náročný šľapák. Na tomto úseku mi začali zavadzať paličky, nakoľko som nemal dostatočne voľné ruky pre škrabanie sa po skalách a reťaziach. Keď som sa konečne dostal na vrchol, napadlo ma spraviť si fotku, ale keď ten mobil je až za zipsom na vrecku ... toľko energie po tom výstupe nemám, aby som ho odtiaľ vyberal. Kochám sa výhľadmi a pokračujem smer Zázrivá. Presný čas z vrcholu si síce nepamätám, ale už tu mi bolo úplne jasné, že čas 2:30 by som stihol asi tak ... no .. nijak.
Pokračujem si teda pomaly napred .. čo sa dá pobehnúť pobehnem, na dolekopcoch ma už klasicky každý obieha .. už s tým musím niečo začať robiť. Postupne sa blížime do Zázrivej, ideme okolo Jánošíkovho dvoru - aha .. to poznám, pre nich som robil ihrisko :), ... a pomaly sa dostávam na pre mňa známe miesta. Zázrivá - 3:25 .. iba 55 minút oproti môjmu plánu :D ... ale zas snažil som sa a spravil som pre tento medzičas, čo bolo v mojich silách :). Aha .. Ľubo Okruhlica .. tak to na tom nebudem až tak zle :). Po malom občerstvení a doplnení vody sa ide ďalej. Pokračujeme po ceste až k odbočke na Zázrivú Bielu, kde takmer míňam kontrólny bod. Za touto odbočkou ďalej po asfalte až na koniec dediny, kde sme už opäť v lese. Cestičky pretína množstvo prameňov a tak si každú chvíľu oplachujem tvár a chladím hlavu. Postupne sa dostávam naspäť na sedlo Medziholie, kde je oproti ránu už podstatne viac turistov. Využívam občerstvovačku s čerstvo nabratou ľadovou vodou z prameňa, robím pár fotiek a idem ďalej na Stoh.

Pokračovanie na Stoh

Od rána sa veľmi nezmenil :)

Tu pomaly pri šľapaní zisťujem, že už mám aj celkom dosť a je načase zmierniť tempo. Na strome nachádzam (aj vďaka upozorneniu bežkyne predomnou) tajnú kontrolu a idem po holom stúpaní na Stoh ... slnka už mám tiež celkom dosť. A čo nasleduje po výstupe v Malej Fatre okrem nádherných výhľadov? No predsa zostup ... žiaden rovný hrebeň ale zostup ... hore, dole, hore, dole, hore, dole ...a slnko, veľa slnka, a hore a dole ... mám dosť.

Tu mi zapózoval Veľký Rozsutec a Stoh na spoločnú fotku, tak som si ich musel cvaknúť

Z červenej značky zchádzame až kvôli kontrole na Chate pod Chlebom. Vývar a mega čaj .. parádička. Bohužiaľ nemajú na predaj Coca-colu a tak si kupujem 1 litrovú Fantu za 2 Eurá, prelievam si polovicu do pollitrovky, odpisujem Marcelke na SMS - "nie, tu u nás nie je ani obláčik", následne sa pozriem na oblohu a ono tých oblakov je tu zrazu dáko veľa. Pokračujem ďalej v smere na Veľký Kriváň a pomaly začína pršať. Neskôr sa ku slabému dažďu pripája silný vietor .. ahaaaa .. toto je ten spomínaný mierny až silný vietor, o ktorom nám večer hovoril Martin :). Na Malom Kriváni už vyťahujem bundu. Už o kúsok ďalej nasleduje traverz okolo Bielych skál, kde prestáva pršať a aj fúkať vietor a tak zas bundu odkladám :). Vykračujem si ďalej až sa postupne dostávam na stúpanie na Suchý, bohužiaľ začína zas pršať a tak sa zo Suchého stáva mokrý .. a na tých skalách pri klesaní z neho až veľmi nepríjemne mokrý.
Našťastie bez zranenia sa dostávam na Chatu pod Suchým, kde dopĺňam energiu. 2 ľudia, s ktorými som chcel pokračovať ďalej, nakoľko mali podobné tempo tomu môjmu, mi ale zahlásili, že oni to v Strečne zabalia. Pokračujem teda ďalej sám.

Ešte pózujem Radovi na fotku pri odchode z Chaty pod Suchým - viac foto TU

Odtiaľto po červenej ďalej, aj keď ako sa ukázalo, pre mňa by bola oveľa príjemňejšia a aj rýchlejšia druhá možnosť trasy, po ktorej sa dalo ísť. Postupne som však nepríjemné klesania na tejto cestičke zvládol a pri "tajnej" kontrole (o ktorej sme boli vopred informovaní) na Starom hrade stretávam Vlada - parťáka na nočnú časť trasy. Bežíme teda už spoločne na kontrolu v Nezábudskej Lúčke, kde končí 50 km trasa.
Vlado je z tohto kraja a tak trasu celkom dobre pozná a teda z veľkej časti prestávam riešiť kadiaľ ísť ďalej a nechávam to naňho. Pri Strečne nachádzame ešte ďalšiu tajnú kontrolu - o tejto sme nevedeli :). Na sedlo Javorina prichádzame s poslednými náznakmi denného svetla, pátrame po kontrole ale nič nenachádzame. Zapíname teda čelovky, fotíme si rázcestník a ideme ďalej. Samozrejme cca 50 metrov ďalej v lese sme kontrolu už našli :). Postupujeme vpred na Minčol ... zatiaľ druhý, na ktorom som bol. Cez deň tu musia byť nádherné výhľady, ale aj takto vnoci to bolo veľmi pekné - všade navôkol svetlá z miest (Žilina a Martin ak sa nemýlim). V diaľke na nás už vyblikuje vysielač na Krížave a pokračujeme teda za svetielkami. Po ceste sme dobehli Karla, ktorého stehná mali už od Zázrivej dosť, ale nato, ako sa cítil, tempo udržiaval celkom pekné a tak s nami došiel na kontrolu na Krížavu.
Takéto kontroly zakázať!!! Maličká búdka, teplúčko, všetko, čo človek potrebuje, skvelá partia ľudí z horskej služby. Ach .. ťažko sa z takýchto miest odchádza :). Nakoľko sa však po cca pol hodine, čo sme tu strávili, začali približovať ďalšie svetielka, kvôli uvoľneniu miesta sme sa začali zberať preč. Keďže sme sa vo vnútri fajne vyhriali a vonku bola polnoc a vyše 1400 m.n.m., bolo mi jasné, že sa musím aspoň na chvíľu obliecť, aby som nezamrzol. Dávam si teda na seba bundu, vychádzam von, v momente sa trasiem od zimy ale hovorím si, že to rozchodím. Vlado na tom bol podobne a po cca 2 minútkach tohoto utrpenia to vzdávame, nachádzame bezveterné miesto v kosodrevine a dávame na seba všetko oblečenie, čo so sebou máme. Takto je to už oveľa príjemnejšie a zobliekať som sa začal až dakedy okolo 6:00 ráno :). Po našom prezlečení nás dobehol Peter, ktorý s nami šiel až do rána.

Pre mňa v týchto miestach nastal dosť ťažký a krízový úsek. Začala na mňa padať únava a začal som zaspávať. Vďaka tomu som prestával stíhať Vladove a Petrove tempo a museli ma každú chvíľu čakať. Následne som dostal pár minút na spánok na zvalenom strome, ale to bola pomoc len na veľmi krátko. Poslali ma teda na čelo skupinky, nech udávam tempo. To sa teda striedalo podľa toho, do akej miery som momentálne mal otvorené oči. Viac krát som sa prebudil nato, že stojím a mal by som ísť. Automatika dáko po tých všetkých kopcoch nezvládala chôdzu v spánku :). Snažil som sa spánok rozbehať a dával som si krátke zbehy po miernejších dolekopcoch, ale naozaj zafungovala až voda z hydrapaku na tvári a následné poriadne prefackanie sa :). Teda potom už viacmenej bez problémov sme došli do Sedla pod Hnilickou Kýčerou, kde bola ďalšia z množstva živých kontrol. Zajedli sme si, napili sa, doplnili vodu do hydrapakov a posadali si na chvíľku k ohňu. Trošku som sa oprel, že si zdriemnem, kým vyrazíme ďalej. Už pri príchode sem sa rozvidnievalo, čiže keď ma Vlado zobudil, že ideme ďalej, to, že bolo vidno, mi nebolo vôbec čudné. Po krátkej chvíli pozerám na hodinky, že ako to ide ... čooooo? 5:05 ? Však na občerstvovačku sme prišli 4:07 ... pri ohníku sa teda spalo očividne veľmi príjemne :).
Už kúsok od kontroly sa od nás odpojil Vlado, ktorý si šiel svojim tempom a chvíľu nato aj Peter, ktorý ho nasledoval. Ďalej som šiel teda sám. Mám podľa plánu necelú hodinu a pred sebou cca 30 kilometrov ... pohodička :).

Jedna z prvých ranných fotiek ... tento kopček sa mi proste páčil

A ide sa ďalej ... hore, dole, hore, dole ... :)
Nie len ja som mal toho všetkého už dosť. Po trati som kade tade nachádzal "mŕtvoly" bežcov. Organizátori by si mali prepočítať stav, priípadne to odpratať ... :P

Č.2

Č.1

Ja som sa k nim čoskoro pridal a zaľahol som uprostred cestičky pred úplne miniatúrnym kopčekom - proste to už ďalej nešlo. Po krátkom oddychu ma dobehol a ďalej sprevádzal parťák z fotky č.2 .. hmm .. ani sme sa nepredstavili :/.... a pokračovali sme na Kľak.

Kľak - ten najvzdialenejší kopček vľavo - moja nočná mora na mnoho hodín

Napodiv to celkom pekne ubiehalo a znovu nás to zložilo až pri rázcestníku pred stúpaním na Kľak - Vríčanské sedlo. Tu sme zaľahli a 10 minút spali pri dákom ohnisku.
Prvé stúpanie prebehlo fakt dosť dobre a aj rýchlo. Priam som bol prekvapený a keď som videl, že sú tam samé skaly, tak som si na chvíľku pomyslel, že už sme na Kľaku. ... hmm .. rázcestník - Kľak 1:10 ... tak pokračujeme. Dole, hore, .. skaly .. Kľaaaaaaaaak :) .. a sme tu ... už len rázcestník chýba ... no .. už tu dakde musí byť. Nieeeee ...toto nie je Kľak .. tamto vzdialene ďaleko s bielou tyčkou na vrchu a uprostred .. to je Kľak a je vysoký. Bavíme sa o zabalení vo Fačkovskom sedle. Vôbec si neviem predstaviť ďalšie kilometre a 1 výškový kilometer k tomu. Zatiaľ nám ale neostávalo nič iné ako pokračovať v ceste. A čoskoro sa nám to podarilo.

Kľak

Teraz už len zklesať do Fačkovského sedla a potom ešte po tú jednu kontrolu na Javorine. Klesanie šlo pomaly, ale konečne som aj niečo pobehol. Môj parťák bol rýchlejší a tak sa mi už pri začiatku klesania stratil z dohľadu. Myšlienky na zabalenie ma postupne prechádzajú - z domova prichádzajú povzbudzujúce smsky od Marcelky a priateľov :). Cupitám si cupitám a konečne je chata Veronika na dohľad. Na kontrole stretávam svojho parťáka, ktorý mi oznamuje, že teda končí - nie kvôli vyčerpaniu ale spojom, ktorých zmeškanie by znamenalo, že musí prespať niekde tu a domov do ČR by mohol ísť až ráno :/ - škoda no.
Ja som tu chvíľku pobudol, zistil od Martina, na ako dlho to mám na kontrolu a pomaly som sa teda vybral ďalej. Hneď na úvod ma čakal slnečný výstup po zjazdovke, po výstupe zas šialený klesák, kde som zklesal asi všetky nastúpané metre, ktoré som nabral na zjazdovke. Ďalej ma čakalo veľa otvorených lúk bez tieňa, čo ma vôbec netešilo, keďže bolo okolo obeda a ja som slnka mal už fakt dosť. Vôbec sa mi nechcelo chodiť a radšej som si zbieral na lúke jahody. Tak to aj vyzeralo, že na kontorlu, o ktorej Martin povedal, že mi to bude trvať 1:30, som došiel za 2:05. Z kontroly ma pohnali ovady, ktoré ma celého doštípali aj keď som ich tam zabil aspoň 10.
Keďže sa čas krátil a ja som vôbec nevedel, či limit 32 hodín je pre získanie bodov na UTMB alebo je to limit na prejdenie trasy, tak som si povedal, že si musím trošku švihnúť, nech nakoniec nie som diskvalifikovaný :). Pridal som teda, pobehol som, jahôd som zbieral už iba minimálne množstvo a čudoval som sa, že nohy mám dosť vpohode a chýba mi len energia. Beh mi nerobil vpodstate žiaden problém - len tých miest, kde som behať vedel, nebolo veľa. Šialene strmý kopec, ktorý som predtým musel zbehnúť dole som si teraz musel pekne vyšľapať naspäť a zjazdovku ktorú som šľapal dohora som mal ako zaberák na kolená na koniec :). Na jej vrchole som ešte stretol Martina, ktorý sa vybral na prechádzku a upokojil ma, že limit 32 hodín je pre body na UTMB ... čo teraz už bolo jedno, keďže som bol už takmer v cieli :).

Tak dákym zázrakom som to teda celé dokončil v čase 31:46. Od pôvodného plánu to síce malo dáku tú minútku navyše, ale vpodstate som spokojný :). Trasa mala mať oficiálne 105 km, ale mne GPS dala údaj blížiaci sa ku 115km a nebolo to pobehovaním GPSky počas pobytu na miestach, kde je slabší signál. A proste ... 115 vyzerá lepšie ako 105, tak udávam túto informáciu :P.

Akcia sa mi páčila, aj keď som mal fakt dosť. Príroda neskutočne krásna, občerstvovačky skvelo vybavené, bolo to proste super, len keby tej energie bolo viac a vedel by som si to celé trošku viac vychutnať. Možno raz natrénujem aj na niečo takéto a prídem si to sem vyslovene užiť :).
Jediná moja pripomienka je asi na itinerár, ktorý by mohol do budúcna obsahovať o čosi viac informácii ;). Ináč ďakujem za skvelú akciu :).

Moje fotky z Malofatranskej 100 TU.