3.Beh na Slavkovský štít 2014 - 7,2km / +1427m (2.8.2014)

V sobotu ráno sme sa zozbierali v Košiciach do auta a vybrali sme sa zabehať si na túto peknú akciu - beh na Slavkovský štít. Už po ceste na miesto to vôbec nevyzeralo s počasím dobre a hmla a popŕchanie nás sprevádzalo až do Popradu. Až tesne za Popradom sa hmla začala trhať a na nás začali vykukovať tatranské štíty. V samotnom Smokovci sa nakoniec počasie premenilo na poriadne pálivé slniečko, ktoré nás sprevádzalo počas celého pobehovania po Slavkáči.

Do Smokovca sme dorazili okolo 8:00, vystáli sme si rad na štartovné čísla, vypočuli si príhovor organizátora a pripravili sa na štart. Toto bol môj prvý beh do kopca - teda prvý ozajstný beh do kopca :), čiže som si veľmi nevedel predstaviť ako to celé bude vyzerať a prebiehať.

Pred štartom

O 9:00 bolo 199 štartujúcich pripravených vyraziť na 7,2 km dlhý beh s 1427 m prevýšenia a ja som bol medzi nimi. Akcia sa odštartovala a ja som sa dal do pomalého behu v tejto mase ľudí. Chvíľu som držal tempo s Petym, ale netrvalo dlho a začal sa mi so svojimi dlhými nohami vzďaľovať. Cupital som si teda ďalej sám a striedal som ľudí, na ktorých som sa nalepil a snažil sa držať ich tempá. Takto som vystriedal ešte asi v priebehu prvého kilometra niekoľko ľudí až kým som nenatrafil na Peťu Mückovú, ktorej tempo mi na stovkách v prvých kilometroch veľmi vyhovuje a vyhovovalo aj teraz. V závese za Peťou som došiel až na výhliadku s občerstvovačkou v polke trasy .. v tej behateľnejšej polke trasy. Vypil som si jeden ionťák a keďže sa tu Peťa zdržala dlhšie, pokračoval som ďalej bez ťahača.

Myslím, že niekde kúsok za občerstvovačkou som obehol Matúša alebo on dobehol mňa a začal kvôli veľkej nadmorskej výške trepať čudné veci a obťažovať unavených turistov :P ... "Dobrý deň, idem správne na Zvolen?", "Zvolen je tým smerom?", ... turisti sa však nechytali a ostalo to bez odozvy :). O chvíľu nás zase dobehla Peťa a tak sme pokračovali v ceste v trojici.

Samozrejme celú druhú polovicu preteku sme mali nádherné výhľady na okolité kopce. Na opačnú stranu ten výhľad ale nebol bohvieaký.
Pekných 25-30 minút pred výstupom na vrchol sme natrafili na dobrú dušu, ktorá nám povedala, že už je to len kúsok. Matúš tomu uveril, pridal, obehol ma a začal sa vzďaľovať, čo spôsobilo, že o pár minút si šiel oddýchnuť a ja s Peťou sme ho obehli a už nás nedobehol.
Cesta na vrchol bola nekonečná. Celé som si to predstavoval podstatne ľahšie. Keďže limit na pretek bol 2 hodiny, začal som premýšľať či mám šancu tento limit stihnúť, keďže vrchol je ešte tak ďaleko. Našťastie tempo sa mi dáko nezhoršovalo a metre pomaly ubúdali a zrazu som sa ocitol na vrchole Slavkáču. Posledné metre / cieľová rovinka ... cestičku som nevidel a tak ma navigovali ľudia až kým som nezbadal vyznačenú trasu, cieľový beh a som tu v čase 1 hodina a 50 minút.

Cieľová foto našej výpravy

Na moje prekvapenie som sa v cieli spýtal Petyho a Vlada aké mali časy a do cieľa dobehli len 3-4 minúty predomnou, čiže som bol maximálne spokojný. Matúša oddych stál nakoniec 3 minúty času, ale tiež to teda zvládol v limite :).

Akcia a skúsenosť to bola veľmi zaujímavá a určite viem, že sa sem vrátim a budem aj v budúcnosti vyhľadávať akcie podobné tejto :).
Btw. tombola a štýl rozdávania cien nemal chybu :)