Dva týždne dopredu kupujem 9 eurový lístok na RegioJet do Prahy, vo štvrtok ráno sadám na vlak a idem na túto cca 11 hodinovú cestu do Ústí nad Labem, kde sa konali prvé 2 etapy tejto akcie - Loučení s turistickým rokem.
Nakoľko som od UTMB nebol na žiadnej dlhšej akcii, tak som sa sem celkom tešil (až na posledné dni pred štartom, keď sa mi nikdy nikam nechce ísť:) ).
Do vlaku mi Marcelka nakázala zobrať si Kilianovu knihu - Run or Die, aby som si ju po ceste konečne prečítal, keďže mi už pár mesiacov leží pri posteli :). Pri čítaní teda cesta zbehla rýchlo a s mojim pomalým čítaním som ju dočítal cca 15 minút pred príchodom do Prahy. Po ceste ma udivovalo, ako ľudia nedokážu byť s ničím spokojní. Spolucestujúci v kupé riešili, či im slečna vo vlaku vôbec donesie tú kávu, ktorú si objednali. Že jej to trvá neskutočne dlho. A tá drzosť, že sa nás chodí pýtať asi iba raz za hodinu či si niečo nedáme ... To, že cestujú vo vlaku za 9 eur namiesto cca 40 eur, to že tá káva je zadarmo a mali už 4 kávy predtým počas cesty, čiže ešte si pár dajú a cestujú vpodstate úplne zadarmo a to, že tá slečna mala na starosti celý vagón a nie iba naše kupé, pre nich už nebolo podstatné :).
No ... proste ľudia.
Po príchode do Prahy s meškaním sa ponáhľam kúpiť lístok na vlak do Ústí, zisťujem, že mám posledné minúty a vlak na poslednom nástupišti, čiže bežím cez stanicu a na poslednú chvíľu stíham vlak :).
Po príchode do Ústí bagetka na stanici a šup na miesto prezentácie. Na mieste som sa dozvedel, že prezentácia a platenie bude až ráno, čiže postupujem do telocvične, ktorá je v tomto čase ešte skoro prázdna a ukladám sa na skorý spánok, keďže viem, že ma ho najbližšie dni veľa nečaká.
 |
| Prázdnota v čase môjho príchodu :) |
Budík 3:00. Za sebou aspoň 10 prebudení na príchody ľudí, masové chrápanie v telocvični a nepohodlie na karimatke. Som zvedavý kedy v noci ma chytí spacia kríza :). Idem povybavovať všetko potrebné - wc, prezentácia, balenie vecí na krátku trasu, raňajky, ... a pomaly sa začíname spoločne presúvať na stanicu, odkiaľ odchádzame vlakom na miesto štartu - Bohosudov.
Vo vlaku zisťujem, že som niekde stratil, alebo zbalil do zlej bundy kartičku na zaškrtávanie kontról, no našťastie mal Olaf pri sebe na štarte dáke rezervné.
O 5:00 štartujeme zo stanice v Bohosudove. Chvíľku si pobehujeme po asfaltovej rovinke, následne asfaltka začína stúpať, schádzame z asfaltky, prekračujeme plot a sme tu .. nasledujúce cca 3 kilometre stúpame po blatistej cestičke pod lanovkou. Každému sa teda hneď takto na začiatok upravuje priemerná rýchlosť :). Samozrejme má to jednu výhodu. Hneď na začiatku máme za sebou nastúpaných 600m z celkových 2000m stúpania. Čiže zvyšok bude vpodstate už len rovinka :). Na vrchol lanovky na chate na Komáří Vížke (4,4km) sa dostávam na 31. mieste s časom 1:01. Kofolaaaaaa. Teším sa z občerstvovačky a vyberám svoj pohár. Tu som sa dozvedel, že som prvý, čo má so sebou pohár. Treba viac spropagovať FB skupinu Ekologický dálkoplazec - ultratrailista :). Tých pár gramov určite nezabije ani toho najväčšieho minimalistu a niektoré poháre fakt nezaberajú žiadne miesto - ten môj nie je dobrý príklad.
Nakoľko už pri stúpaní na kopec bola všade poriadna hmla, na samotnom vrchole som nevedel zistiť ktorým smerom pokračovať. Nakoniec sa mi však podarilo nájsť rázcestník a s overením GPSky som začal bežať do neznáma. Dolekopec, žiadna viditeľnosť - hmla, žiadna viditeľnosť - noc, blato, parádička :)). Po chvíľke prichádzam na asfaltku (nie poslednú :P) a po rovinkách a jemnom klesaní smerujeme ku kontrole na hrade Kyšperk. Tu zisťujem, že na tom nie som tak blbo, ba priam to asi až prepaľujem, lebo všade okolo mňa sa nachádzajú o stupeň (ak nie 2) lepší bežci na stovkových tratiach. Ale keď sa mi ide tak dobre, tak aspoň túto krátku trasu si užijem :).
Chvíľku nato zchádzame do Unčínu. Áno, aj ja som si doteraz myslel, že asfalt je najhorší možný terén. Ako som len mohol zabudnúť na koľajnice. 2,5 km koľajníc. Samozrejme rozloženie podvalov nie je robené na to aby sa po nich ideálne chodilo, čiže na krok sú príliš krátke a 2 na jeden krok zas príliš vzdialené. Aby toho nebolo málo, tak bolo mokro a striedanie materiálov veľmi potešilo. Betón, betón, betón, betón, drevo - šmyk, betón, betón, drevo - šmyk, ... (samozrejme to píšem trošku prikrášlene :P ).
V skupinke, ktorá sa na koľajniciach nahromadila sa dostávam na ďalšiu živú kontrolu. Odtiaľ po zelenej značke zas na vrchol (cca 1 km od miesta kde sme sa nachádzali predtým pred zklesaním dole) - Habartice. Pokračujeme po červenej značke smer U Adolfova, kde nás čakala tajná kontrola.
 |
| Tajná kontrola U Adolfova - zdroj: Jan Sedlák |
Odtiaľto zbiehame zas dole, kde mám po ceste kvôli nezhode trasy v GPS a reality prvé zaváhanie. Postupne po modrej prichádzam do Telnice na ďalšiu živú kontrolu.
Tieto úseky prebieham takto stručne, lebo ma fakt nenapadá nič, čo by sa o nich dalo napísať :). Proste som tadiaľ len prebehol.
Z Telnice s doplnenou energiou stúpam po asfaltke. Kam? No do Adolfova :). Tentokrát však cca 500m ďalej od miesta, kde sme boli predtým :). Cestou ma trošku postrašili malé zjazdovky, ale našťastie sa žiaden výstup po nich nekonal a iba sme si vyšľapali dáky detský vlek. Toto miestečko - Adolfovo sa mi celkom páčilo. Pokračovali sme po červenej na rázcestie Pod Liškárnou, kde ma dobehol Jirka, s ktorým som následne pár kilometrov pobehol. Ak sme doteraz mali pocit, že sme mali málo asfaltu, tak chvíľku nato nás čakal cca 7 km dlhý asfaltový úsek. Jediné šťastie bolo, že po tých cestách veľa áut nepremávalo :).
V Malom Chvojne pri stanici nás čakala ďalšia občerstvovačka a po nej ďalšie časti, z ktorých si veľa neviem vybaviť. Pokračovanie po zelenej do Chuderovec, kde nás čakal posledný kopček pred zbehom do Ústí. Po jeho vyšľapaní nasledovala ďalšia kontrola - tento krát bez farbičky, čiže som si ju iba odfotil a bežal ďalej. Na lúke pred Erbenovou vyhlídkou som stretol 3 ľudí s 3 psami, ktoré sa veľmi potešili z prítomnosti bežca a tak ma sprevádzali po celej lúke a na majiteľov zvysoka s...kašľali :).
Od výhliadky nasledoval už len zbeh do Ústí. Tu som narýchlo vybavil telefonát od zákazníčky - prvý krát som počul aké hrozné zvonenie ma telefón, ktorý som mal so sebou :). A cez sídlisko pokračovanie do "Bertino údolí". Tu ma trošku zarazil zákaz vstupu, ktorý do údolia bol, kvôli prasknutému potrubiu a zničenej cestičke. Keď som ale zistil, že inakade to asi nepôjde, podliezol som červeno-bielu pásku a šup do údolia :). Spomínané zničenie som dáko nepostrehol, ale neviem ako vyzerá, keď nie je zničené :). Tak či tak toto bola pre mňa asi najkrajšia časť trasy. Veľmi sa mi páčilo, že niečo takéto sa v Ústi nachádza a že je to vpodstate uprostred mesta :). Parádička no :).
Po vybehnutí z údolia som sa už ocitol na ceste vedúcej do cieľa a s časom 8:02 som zvládol túto etapu EKUT. Pôvodne som nemal v pláne ísť tak rýchlo a ani som si nemyslel, že by som tak skoro mohol byť v cieli. Dúfal som, že to stihnem tak za cca 9 hodín :). Keď sa však podarilo takto, tak som bol len spokojný a dúfal som, že sa tento čas neprejaví na druhej etape, ktorá štartovala 9 hodín po mojom dobehnutí :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára