V sobotu ráno som vstal, zobral Lesíka, skočil do Bašky po Čiarku, následne po Beu a hurá na štart.
Keďže na dogtrekkingoch nebýva masový štart, ľudia štartujú keď sú pripravení. Pár ľudí teda stihlo vyštartovať ešte predomnou (Viktor cca hodinu skôr :) ). Keď som mal pocit, že som pripravený, tak som vyštartoval tiež. V štartovke bolo pár mien, od ktorých som nevedel, čo presne môžem očakávať a tak som na trať nastupoval s neistotou aký bude výsledok :).
 |
| Radosť pred štartom |
Po pár minútach od štartu mi došlo, že som si nechal paličky v aute, ale vracať sa mi pre ne veru nechcelo. Povedal som si, že to teda budem musieť zvládnuť bez nich, čo by na takejto krátkej trati nemal byť problém. Už po chvíľke som začal obiehať prvých ľudí a tiež aj jedného z bežcov, o ktorých som nič nevedel. To bolo dobré znamenie :).
Trasa smerovala klasicky cez budimírske lesy a z veľkej časti kopírovala predchádzajúce 2 ročníky, čiže som cestičky už celkom poznal - otázne bolo iba to, či sa pôjde presne po nich :). Napriek tomu som mal trošku problém s hľadaním fáboriek, nakoľko v slnečnými lúčmi zaliatom lese som nič poriadne nevidel.
Trasa našťastie viedla známimi cestičkami a už 45 minút po štarte som dobehol Viktora, ktorý bol na čele dogtreku :). Postupne prechádzam dedinou Ťahanovce, kľučkujem s Lesíkom pomedzi babky čertvo vypustené z kostola (nevedel som, že to funguje aj v sobotu :P), ponad Hornád a postupujem smerom ku výhliadkovej veži. A tu nastáva prvý problém. Stratil som cestu, ... teda na cestičke som bol, ale nie na tej ofáborkovanej. Volám Belovi, vysvetľujem mu, že kde som a našťasie ešte počas telefonátu v diaľke zahliadnem fáborku. Pokračujem teda za ňou a odtiaľ do lesa. Na cestičke je nasprejovaná šípka do opačnej strany. Hmm ... no som zvedavý kde ešte poblúdim :). V lese po fáborkách zas ani náznak a tak pokračujem po cestičkách, ktoré sa mi zdajú najvhodnejšie. V tejto často kopca som ešte nikdy predtým nebol, čiže je to pre mňa tipovačka. Po chvíli však vidím výhliadku na Košice (kontrolný bod) a hneď aj fáborky.
Môžem ísť teda ďalej :). Nasleduje pár metrov k výhliadkovej veži a odtiaľ zbeh ku domčekom. Tam sa hlúpo nechávam obehnúť autom - nedošlo mi, že po tej rozbitej cestičke pôjde pomalšie ako ja a tak som niekoľko sto metrov nalepený na poriadne smradľavom výfuku ... Následne šlapáčik ku krížu nad Čermeľom a pokračovanie ku kaplnke nad Kavečanmi. Cesta ubieha celkom rýchlo, ale paličky by som pri týchto stúpaniach celkom ocenil :).
Kúsok pred Chatou na Hrešnej zisťujem, že nám Belo na zpríjemnenie trate naplánoval zbeh a hneď aj následný výšľap zjazdovky v Kavečanoch. Dole to šlo ešte fajn, ale do kopca to už bola bieda. Malo to však jedno plus. Pri stúpaní po zjazdovke som krásne videl, aký mám náskok pred bežcami za mnou. Do kopca ma ťahala predstava, ako si hore na Hrešnej dám kofolu a druhú si vezmem so sebou do hydrapaku ... na Hrešnej ma však čakalo nemilé prekvapenie. Chata bola zavretá. Okamžite volám Belovi a ten mi hovorí, že o pár minút tam budú. Pár minút môže byť však aj celkom dosť minút a tak sa spolieham, že Kráľová studňa bude tiecť a dostatočne osvieži.
Trošku sklamaný teda idem ďalej bez svojej dávky kofoly. Nakoľko sa beží po cestičkách, ktoré pozná asi každý Košičan, trasu vôbec neriešim a iba si pobehujem a vykračujem. veľmi rýchlo sa dostávam ku Kráľovej studni, kde dopĺňam vodu a v teplom dni sa aj s Lesíkom parádne schladzujem :).
Ďalšie pokračovanie strasy je pre mňa neznáme, nakoľko modrú značku do Kostolian som doteraz nemal prejdenú. Tá je našťastie celá dolekopcom a tak je celkom dobre behateľná. Bežím si tak bežím a zrazu nebežím. Práaaaaaask ... šupa od stromu do ramena :). Lúče slnka v lese mi dáko zneviditelnili spadnutý strom a tak som ramenom narazil počas behu do zlomeného konáru.
 |
| Ruka po pár dňoch po dogtrekku :) |
Zbeh po modrej ubiehal celkom rýchlo až som dobehol na asfaltku schádzajúcu do Kostolian nad Hornádom. Tu som stretol 2 pani na prechádzke, ktoré hneď vraveli "to bude ten dogtrekking". Opýtali sa ma ako ďaleko je to na Hrešnú - nepotešil som ich :). Teraz ma čakal už len poriadny kusisko asfaltu, čiže poriadne otravná spojnica cez dediny (Kostoľany a Družstevnú) do Budimíru.
Za Družstevnou sme konečne zišli z asfaltu, prebrodili sa cez blato na kukuričnom poli a opäť na známe cestičky nad Budimírom. Tu to už ubiehalo tak ako malo :). Napojil som sa na trasu kratšej verzie dogtrekku, poobiehal zopár ľudí, došiel cez polia a lúky do Budimíru a hurá do cieľa s časom 4 hodiny a 56 minút.
 |
| A únava v cieli :) |
Cieľová kofolka (2x aj s tou, ktorá as mi neušla na Hrešnej) padla vhod. Vykecávanie sa s kamošmi v cieli a klasické dogtrekkové čakanie na výsledky :). Nakoniec sa mi teda ušlo prvé miesto s cca 40 minútovým náskokom, čo ma dosť prekvapilo ale samozrejme aj potešilo :).
Zdroj fotiek: http://lubicaphotography1.zonerama.com/Album/437866
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára