Na Ranč Šugov, kde sa táto akcia organizuje druhý rok, sme dorazili už vo štvrtok večer, rozložili sme si stany a v reštaurácii v penzióne sme si do noci posedeli s priateľmi pri pivku a vyprážanom syre. Po fajnej večeri a posedení, nasleduje vysvetlenie trasy organizátormi, rozdanie itinerárov a následne sa každý presúva do svojho stanu na pár hodinový odpočinok pred štartom.
O 5:00 som sa zobudil na budík, prezliekol sa a šiel si dať raňajky, ktoré pre nás boli prichystané už aj v tomto čase :). Aj keď sa mi vôbec na štart nechce, vidím, že niektorí súťažiaci sa pomaly už poberajú na trať a tak o cca 5:55 vyrážam aj ja :).
Keďže začiatok trasy vedie po nenáročnom teréne, dávam sa hneď do behu a už po pár minútach obieham prvých štartujúcich. Ranné plašenie lesnej zvery teda ostáva na mne :).
Trať zo Šugova smeruje do Medzeva. Po tento bod sa ide perfektne, keďže sa ide skoro iba dolekopcom. Od Medzeva však trasa začína smerovať na kopec s nadmorskou výškou o 550 m vyššou ako je Medzev a tak postup po trati značne spomaľuje. Keď som sa konečne vyštveral na Sedlo Krížna Poľana, nasledoval zas príjemný bežecký úsek po nádherných planinách Slovenského Krasu. Túto časť celkom dobre poznám a tak som sa na trať a značky nemusel veľmi sústrediť.
 |
| Cestička na jednej z planín Slovenského Krasu |
Pokračujem teda na Sedlo Železná Brána, Vyvieračka Miglinc až do dedinky Háj, kde si dávam rannú kofolu. Do tohoto úseku sa ide výborne. Slnko zatiaľ nebolo veľmi silné a energie bol dostatok. Premýšľam, že týmto tempom by som pred polnocou mohol byť v cieli.
Po kofole sa s Lesíkom dvíhame a pokračujeme v ceste na Turňanský hrad, teda iba na Hradnú stráň, kde trasa zatáča na Zádielské planiny. Tu sa situácia začína komplikovať, lebo na dlhom kamenistom kopci na nás začalo poriadne pražiť slnko a Lesík aj ja toho začíname mať dosť.
 |
| Prestávka v malom tieni pri stúpaní z Hradnej stráne |
 |
| Na schladenie využívame každý malý kúsok tieňu |
Tento slnečný úsek nás výrazne spomalil a po vyšľapaní kopca a prejdení niekoľkých lúk som veľmi rád, že začíname schádzať do dediny Zádiel, kde viem, že nás poriadne schladí prechod Zádielskou dolinou. Konečne sme teda zišli do dediny a ako prvé sme si to namierili do krčmy na začiatku doliny. Veľmi "ochotná" pani v krčme mi odmieta naliať kofolu, keďže krčmu otvára až o 2 minúty. Tak si teda zatiaľ sadám na lavičku a pozerám ako utiera čisté stoly a ani za nič nebude obsluhovať ľudí o 2 minúty dlhšie ako má určené.
Keď sa teda už pani zaráčilo krčmu otvoriť, dal som si kofolu, doplnil som vodu pre mňa aj Lesíka a pobrali sme sa ďalej do krásnej Zádielskej doliny. Aj keď sú všetky tie skaly nádherné, najviac som si z celej doliny užil chladný potok, kde som mal každú chvíľu ponorenú hlavu alebo namočenú buffku ako ľadový obklad. V tejto časti začal pre mňa nekonečný úsek červenej turistickej značky.
Po Zádielskej doline pokračujeme ďalej po červenej turistickej značke cez lesy na Krasové jazierko a odtiaľ ďalej smer Mútna studňa. Pred Mútnou studňou nastáva pre mňa menší orientačný problém. GPS už dlhšiu dobu ukazuje značku všade inde len nie tam, kde reálne je a po vstupe na jednu z lúk mi značka mizne aj zo stromov. Keďže pred nami nik iný nie je, ani Lesík nemá žiadnu stopu. Po chvíľke blúdenia teda volám organizátorke a tá mi radí kadiaľ ďalej. Opäť teda nachádzam značku a pokračujem ďalej. Po chvíľke prichádzame na Mútnu studňu a odtiaľ pokračujeme po vlastnom značení do dediny Drnava.
 |
| Mútna studňa |
Po príchode do Drnavy prichádzam na živú kontrolu. Za sebou mám strašne málo kilometrov a pred sebou málo hodín svetla. Rozmýšľam teda čo ďalej. Zatiaľ si užívam pohostenie na živej kontrole, trošku rozprávam doterajšie zážitky z trate Marcelke a Majke a oddychujem s Lesíkom.
Po príjemnom posedení sa teda dvíhame a pokračujeme v ceste ďalej. Z Drnavy ideme po asfaltovej ceste organizátorským značením. Po približne dvoch kilometroch sa z hlavnej cesty s premávkou odpájame na vedľajšiu cestu, kde už nestretávame žiadne auto. Ako pokračujeme ďalej, zisťujem, že hlavná cesta je už poriadne vzdialená a postupne odbáča za vedľajší kopec. Takto sa s Lesíkom ocítame v pokojnom večernom lese. Keďže vstupujeme do oblastí s výskytom medveďov, snažím sa byť dosť hlučný. Po chvíli však zisťujem, že to veľký efekt nemá, keďže som si ani ja ani Lesík nevšimli a mnou vytváraný hluk neodplašil cca 5 metrov od nás stojáceho obrovského srnca / jeleňa. Pokračujeme teda ďalej na miesto odporúčaneho bivaku na cca 55tom kilometri. Po ceste sa však obzerám aj po skorších možnostiach a som sklamaný, keď zisťujem, že poľovnícke posedy sú v týchto miestach zamknuté.
Nakoniec teda prichádzam na miesto plánovaného bivaku pri poľovníckej chate. Rýchlo si robím provizórny úkryt, rozprestieram alumatku na štrku, vyťahujem spacák a ukladám sa na spánok.
 |
| Môj bunker :) |
Pred zaspávaním som ešte telefonoval s Marcelkou, ktorá ma informovala, že o pár hodín ku mne na bivak dorazia ďalší účastníci dogtrekkingu a tak som zaspával úplne pokojne :). Keď som sa uprostred noci zobudil na to, ako Lesík ničí steny bunkru a snaží sa dostať za dákym zvieraťom, došlo mi, že bivakujem teda sám. Našťastie v noci mal Lesík len asi 2 takéto akčné chvíľky a ináč bola noc celkom pokojná. Ráno sa prebúdzam na budík o cca 5:00, dávam si makovník a pokračuje v ceste na Osadník. Chvíľku mi trvalo nájisť značku, ale po pár minútach snaženia sa mi to podarilo a idem ďalej. Po výstupe na Osadník (1186 mnm) - najvyšší bod trasy pokračujeme cez vyváľané a vyrúbané stromy asi najhorším úsekom trate na Skorušinu. Tu sa už trať zlepšila a po cca 2 hodinách chôdze prichádzame do Štósu (kúpele) kde stretávam prvých ľudí od odchodu z Drnavy. Z kúpeľov pokračujeme do Štósu (dediny) a pri pohľade za seba zisťujem, že pár metrov za mnou ide Petr a tak spoločne odbáčame do krčmy :). Po pol hodinovom posedení sa už spoločne vydávame na zvyšné kilometre trate. Prechádzame cez niekoľko bláznivých černicových úsekov, kopcoch so šialeným stúpaním, okolo elektrického plotu pri ovečkách pri Hačave až do krčmy v Hačave, kde si dávame ďalšiu pauzu. Tu už stretávame aj účastníkov trate "mini - 25 km". Po pár minútovej prestávke sa poberáme ďalej na Železnú bránu a keďže znovu svieti slnko, radšej tento úsek prebiehame, aby sme sa na slnku zdržali čo najmenej. Zo Železnej brány už len pár finálnych kilometrov dolekopcom a sme v Šugove.
S časom 32 hodín a 20 minút končíme s Lesíkom na druhom mieste za Petrom Dvořákom s Nany a Lukášom, ktorí nám robili posledné kilometre príjemnú spoločnosť :).
Táto akcia, ako každý poriadny dogtrekking určite stála za to a teším sa na ďalšie ročníky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára