Už dlhšiu dobu som mal v hlave myšlienku ísť na 100vkovú akciu a pohodičku dogtrekkingov vymeniť za makačku na akcii s časovým limitom. Začiatkom roku som si povedal, že dáku takúto akciu by som tento rok mohol absolvovať. Ako mesiace ubiehali, k ničomu som sa nedostal a tréning som sústredil na októbrový maratón v Košiciach. Tento stav trval, až kým ma pred približne 2 mesiacmi priam neposadla túžba ísť stovku a pre jej splnenie bola úplne ideálna Ponitrianska 100.
Piatok odchádzam z práce skôr aby som stihol prísť na stanicu, kde sa mám stretnúť s parťákmi z Košíc v dohodnutý čas 16:00 (vlak odchádza 16:15). Keďže nerád meškám, na stanici som už o cca 15:35.
16:00 - volám Mikimu - je v taxíku, hneď príde
16:10 - nervózne pochodujem po stanici - Miki nikde
16:12 - volám Mikimu - nedvíha
16:13 - Miki sa zjavuje vo vchode stanice a rýchlo sa presúvame na vlak kde už čaká Tomi - silno nemam rád, keď je niečo na poslednú chvíľu, ale našťastie vlak stíhame :)
Večer po príchode do Nitry sa presúvame do Ubytovne Nitran, kde sa ukladáme na 5 hodinový spánok.
 |
Pohľad z Ubytovne Nitran do tmo-hmly na Zobor
|
Nastavujeme budíky na 5:25 a budíme sa ešte do tmy. Keďže ja som si veci na trať pobalil ešte doma, teraz ráno iba raňajkujem a čakám, kým si Tomi a Miki pobalia výbavu na trať. Dosť ma ukľudnil pocit, že nič nemusím riešiť a všetko mám pripravené a tak sa ani nedostavil klasický “predzávodný” stres :). Približne o 6:00 vyrážame z ubytovne a presúvame sa na parkovisko pri kruhovom objazde, kde prebieha registrácia.
Počas prihlasovania začalo jemne popŕchať, ale našťastie táto prehánka trvala len pár minút a pri parkovisku bolo dosť miest, kde sa dalo pred jemným dažďom schovať. Kvôli väčšiemu množstvu prihlásených a nedochvíľnych štartujúcich sa štart posúva o 15 minút. Následne sa presúvame cez kruhový objazd a plynule prechádzame do nezvyčajného štartu - že sa Ponitrianska 100 odštartovala sme zhodnotili podľa bežiacich účastníkov na čele skupinky - a tak tiež začíname bežať. Už po pár desiatkách metrov sa odpájam od Mikiho a Tomiho a je mi jasné, že ich čas v cieli bude o pár hodín lepší ako ten môj :).
Ponitrianska 100 sa začína stúpaním na Zobor, kde som sa na svoje prekvapenie ocitol už po 40tich minútach. Užívam si výhľad na hmlu všade vôkol mňa a pokračujem ďalej na Trojchotár a Sedlo pod Žibricou. Už na prvých blatistých dolekopcoch som vďačný za svoje Vivobarefoot Neo Trail a užívam si ich kvalitné držanie na teréne. Žibrica je na tom podobne ako Zobor, teda všade kam oko dovidí je hmla :).
Pokračujem teda ďalej - smer Žirany a po ceste ma udivuje uprostred lesa pohodené čelné sklo auta (nechápem ako niekomu môže byť jednoduchšie niečo také odniesť ďaleko do lesa ako do zberného dvoru). V Žiranoch čaká prvá kontrola, dopĺňam vodu, popíjam ionťák, beriem si tyčinku a pomaly cez železnicu pokračujem v smere na Remitáž vo svojom beho-turistikovaní.
Po ďalších 9 km nenáročného terénu prichádzam na druhý kontrolný bod, kde som nadšený zo skvelých chia tyčiniek :). Z Kostoľanov pod Tribečom pokračujem po ceste, s výhľadom na hrad Gýmeš, na tretiu kontrolu na Veľkom Tribeči. Stúpanie na tento kopec je pre mna celkom náročné, ale na vrchol, keď som zbadal stôl pre pečiatkovanie a podpisovanie, vystupujem s úsmevom. Z Tribeča nás čakalo ďalších pár strmších dolekopcov, ktoré z Kľačian do Zlatna vystriedala pohodičková cesta a asfaltka.
V Zlatne kontrolný bod v Pohostinstve Škôlka a kopec jedla a pitia :). Tu som sa fajne najedol, a pokračujem ďalej, až kým po cca 1 km nezačne štrajkovať brucho a poberám sa na 15 minút do lesa. Následne 10 km silnej krízy, žiadna energia, proste otras (10 km za 2 a pol hodiny). Po pár kilometroch ma obieha účastníčka z Česka, za ktorú sa vešiam a dúfam, že o niečo zrýchli moje otrasné tempo. Po niekoľkých kilometroch sa cítim už o čosi lepšie a skúšam pobehnúť. A ono to ide. Následne obieham zopár ľudí a ďalších 10 km mám v omnoho lepšom čase - 1:12. Nasleduje K5 v Jedľových Kostoľanoch - chlieb s nutellou, arašídy, ionťák a energiu si dodávam s myšlienkou, že mám pred sebou už len posledných 50 km :).
Počas nasledujúcich dlhých asfaltových úsekov obieham pár ďalších turisto-bežcov a podľa pozície slnka rozmýšľam, či stihnem prísť na kontolu vo Veľkom Poli ešte zavidna.
Úsek Penhýbel - Veľké Pole ide po celkom frekventovanej ceste a tak nahadzujem na ruku reflexnú pásku a dávam sa do behu, nech mám tanier s vývarom čím skôr pred sebou :). Pomaly prichádzam na šiesty kontrolný bod, pozerám na hodinky - 11:45 od štartu, to už prvý bude možno aj v cieli (a tak aj bolo s časom 11:39), ale ja som vcelku spokojný, že mám za sebou už 72 km. Počas môjho pobytu na kontrole, dopĺňania vody do hydrapaku a jedenia polievky sa už úplne zotmelo. Zima mi zatiaľ nie je a keďže viem, že ma čaká stúpanie, ktoré určite zahreje, z batohu vyberám iba čelovku a pokračujem v ceste. Po pár minútach ma dobieha jeden z účastníkov a celkom som rád, že v nočnom úseku budem mať spoločnosť. Tento stav trval asi iba 1-2 km, keď sa so mnou rozlúčil a prešiel do behu. Následne pokračujem sám nočným lesom po perfektne - reflexnými páskami - vyznačenej cestičke. Po približne 1 - 1,5 hodine, keď som zastal, aby som na seba nahodil nohavice a merino vršok, ma dobieha skupinka 4 turboturistov. S radosťou sa na nich lepím a tým sa podstatne zrýchľuje moje tempo v tomto úseku. Nanešťastie som zistil, že keď chcem udržať toto tempo, tak mám fakt čo robiť a po niekoľkých kolimetroch pre mňa silnej makačky premýšľam o odpojení sa od skupinky a prejdením do ľudského kroku :). Spoločne ešte prechádzame okolo rázcestníka - 1:20 na Vtáčnik (K7 - najvyšší bod trate) a zrazu po pár minútach pred nami vidím blikačky na batohoch. Bez váhania opúšťam skupinku a pridávam sa ku ďalším dvom práve dobehnutým účastníkom, ktorých tempo je pre mňa oveľa príjemnejšie. Následne spolu pomaly ale isto postupujeme ku Vtáčniku, kde ma počas cesty chytá strašné zaspávanie a tak počas chôdze cca každých 5 sekúnd mením stav ON / OFF (vnímanie cesty / spánok). Na pár sekund si aj zdriemnem na suchom kameni opretý o strom. Postupne sa dostávame na vrchol Vtáčnika, kde je pri vrcholovej knihe pribalená ceduľka s heslom. Heslo opisujeme - KEEP RUNNING - hahaha :).
Rýchlejší účastníci na vrchole Vtáčnika vraj mali hmlu, v čase keď sme tu my, je však krásna viditeľnosť (asi prvý výhľad na Ponitrianskej stovke nezakrytý hmlou) a užívame si pohľad na svetielka dedín / miest zo všetkých strán. Tak, už “len” na kontrolu na Veľkom Griči a do cieľa. Ďalší nekonečný úsek (teda aspoň pre moj polopochod-polospánok). Kvôli tomuto svojmu stavu si z nočnej trate veľa nepamätám a som veľmi rád, že som sa vďaka svojim parťákom ani neviem ako dostal na Veľký Grič.
 |
| K8 - ohník na Veľkom Griči |
99 km za nami, už len dolekopček a sme v cieli. Zas úsek, kde som veľmi vďačný za skvelú podrážku svojich Neo Trailov - aj keď po množstve prejdeného asfaltu už mali dosť :)...
Po blatistom zostupe sa pozeráme späť na Veľký Grič a nechce sa mi veriť, že sme zostúpali toľko výškových metrov, ale som rád, že to už máme za sebou. Pomaly sa napájame na panelovú cestu, neskôr na asfaltku. Obdivujem ako sa v každom dome o 3:15 ráno svieti. Ešte dáky kilometrík pomedzi domy a budovy a sme (pravdepodobne) v centre Handlovej a tým máme prejdenú
Ponitriansku magistrálu. Už len poslený úsek po organizátormi vyznačenej trase do cieľa a sme tu :).
Ponitiranska 100 - 105 km / +4000 m úspešne prejdená v čase 20 hodín a 39 minút. Síce som pred štartom a miestami aj počas trate veril v lepší čas, no pri stavoch čo som mal v nočnej časti som veľmi rád aj za tento výkon :).
V cieli na mňa čakajú Miki a Tomi - už čiastočne aj oddýchnutí, keďže stihli prísť do cieľa ešte pred polnocou s krásnym časom 16:33. Po dohode, že ideme na vlak o 5:21 mi dávajú približne 45 minút aby som sa prezliekol a najedol. Tak aj robím, prezliekam sa do čistého oblečenia, ktoré nám bolo prevezené zo štartu do cieľa, pchám do seba 2 chleby s nutellou a ešte aj stíham zaspať na chodbe opretý o batoh.
Ďakujem za peknú akciu, úžasné kontrolné body / pohostenie na nich a skvelé značenie. Dúfam, že sa podarí prísť aj o rok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára