Už pár mesiacov dopredu bolo jasné, že 90. ročník Medzinárodného Maratónu Mieru v Košiciach bude mať extrémne vysokú účasť. Tak sa aj stalo. Približbne mesiac pred maratónom sa ukončilo prihlasovanie a štartovné čísla pre tento rok boli vypredané. Nakoľko som si minulý rok na MMM bol vyskúšať kategóriu polmaratón, tento rok som sa rozhodol, že sa zúčastním tej hlavnej, teda celého maratónu dlhého 42,195 km.
Zo začiatku roka prebiehala príprava bezproblémovo, až kým sa pre mňa nestali zaujímavejšími ultratraily / diaľkové pochody. Prihlásenie na Ponitriansku stovku, absolvovanie Ponitrianskej stovky, prihlásenie na Pražskú stovku. Pre maratón miesto v hlave teda veľmi neostávalo. Z pôvodného hlavného cieľa tohto roku sa nakoniec stalo iba nutné zlo, ktorého som sa šiel zúčastniť takmer iba kvôli zaplatenému štartovnému. Na samotný nedeľný maratón som sa teda veľmi netešil.
Avšak po dlhej dobe prišiel tento deň a maratón bol tu. Kvôli chladnému počasiu v posledných dňoch som nemal celkom jasno v akom oblečení pobežím. Nakoniec som zvolil šortky, merino vrch s dlhým rukávom a funkčné reklamné tričko behnaboso.sk. Môj plán pre absolvovanie MMM bol jednoduchý. Na začiatku dobehnúť balóniky s časom 4:00 a držať sa ich pokiaľ to pôjde.
Po príchode na štart sme boli podľa štartovných čísel zaradení približne do stredu davu ľudí. Už len pár minút a je to tu. Rada ľudí sa posúva - odštartovali inlineri, handbikeri a vozičkári o 8:55. Posledných 5 minút čakania a je tu štart. Časomiera stojí, bežci stoja (samozrejme nie tí v prvých radách). Po minútke sa rozhýbala aj časomiera a pomalou chôdzou prechádzame štartom. Tento rok mi trvalo iba 1 a pol minúty kým som prešiel štartovou bránou - o minútu lepší čas ako minule :). V dave bežcov sa mi strácajú balóniky z dohľadu a tak bežím ako sa dá čo najbližšie pri zátarasách. Obieham, obieham, obieham, obiehajú ma, obiehajú ma, obiehajú ma. Strašne veľa ľudí všade naokolo. Po prebehnutí Hlavnej ulice som v diaľke zbadal balóniky. Keďže na balónikoch nebol písaný čas, tak som nevedel, či sú to balóniky pre čas 4:00 alebo 4:30. Po cca 10 - 15 minútach behu som ich dobehol a zistil som, že sú to tie správne, teda pre čas 4:00. Začiatok svojho plánu som mal teda splnený.
Čo ma trošku sklamalo bola podľa mňa nezvládnutá prvá občerstvovačka, kde absolútne nestíhali dopĺňať vodu. Tak to aj vyzeralo, že na občerstvovačke som si sám musel vyberať fľašku vody z balíku vôd zabalených vo fólii. Bolo tu asi primálo ľudí na to koľko bežcov bolo prihlásených v tomto roćníku. Našťastie som sa k vode dostal a to bolo to hlavné :). Pokračoval som teda ďalej v blízkosti bežcov bežiacich na čas 4:00 až niekde približne k národnej banke alebo mestskej plavárni (presne si už nepamätám miesto). Tu som ich z dákeho, mne už neznámeho, dôvodu obehol a keď som sa po chvíli obzrel, zistil som, že mám pred nimi už dosť veľký náskok, čo znamenalo moje silné zrýchlenie (a to v pláne nebolo). Spomaľovať som ale nechcel, tak som bežal ďalej svojim tempom. Na miestach, kde som minulý rok bežal sám s kopou miesta na pohyb som teraz bol stále súčasťou veľkej masy ľudí - počet účastníkov bol citeľný. Rozdeľovanie davu som začal vnímať asi až niekde na 10. - 15. kilometri (naozaj porozbíjané to bolo asi až po dobiehaní polmaratóncov do cieľa). Kilometre ubiehali a ani neviem ako som sa ocitol v polke maratónu s časom niečo cez 1:52, čiže približne 8 minút skôr ako som chcel. Závidel som polmaratóncom, pre ktorých sa tento beh už končil, ale ja som musel pokračovať na druhé koléčko.
Už od začiatku druhého kola som cítil svoje spolmaľovanie. Vravím si .. hmm … dosť skoro prišla kríza, ale tá zas odíde. Neodišla. Tempo len klesalo a klesalo a mne sa šlo stále horšie a horšie. Obiehal som už iba chodiacich ľudí. Každý bežiaci bežec obiehal mňa. Bolo mi jasné, že čoskoro ma dobehne skupinka okolo balónikov s časom 4:00. Tak sa stalo približne medzi 29tym a 30tym kilometrom. Vravím si, že 9 kilometrov skoro nič nerobím iba chabo prepletám nohami, relaxu bolo dosť, idem sa držať tejto skupinky. Toto tempo som dokázal udržať neuveriteľných 50 metrov a musel som pokračovať vo svojom nemotornom cupitaní. Môj plán sa teda zmenil na - “Nesmú ma obehnúť balóniky 4:30” a “Prišiel som sem behať, nie chodiť, čiže nesmiem prestať bežať.”. Našťastie sa mi oba plány podarilo dodržať. Na tabuliach by mala byť uvedená aj informácia koľko kilometrov ostáva do konca, lebo v tom vyčerpaní mi dopočítavanie koľko kilometrov mi ešte chýba do 42 keď som na 35 veľmi nešlo :D. Po ďalších silno únavných kilometroch som došiel na Komenského ulicu v čase 4:00:00 (podľa časomiery) a ďalšie 2 kilometre do cieľa mi trvali “iba” 17 minút. Na Hlavnej ulici som sa pokúsil pridať, aby som nevyzeral až tak zle, ale nešlo to, zato však mäkkučký modrý koberček na posledných pár metroch som si užil naplno :).
Výsledný čas v čistom 4:15:41 nakoniec stačil ku mojej spokojnosti a som rád, že to celé už mám za sebou.
Zhrnutie :) - MMM má skvelú atmosféru. Určite je to skvelý beh pre každého bežca, ktorý má rád asfalt, ale ja ostanem pri trailíkoch a krátkych prímestských behoch :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára