Lazová stovka 2015 - 109km / +3300m (25.-26.4.2015)

Je pondelok večer, po Lazovke. Sedím s vyloženými nohami. Ľavá opuchnutá od chodidla až po koleno, otlaky... To bol teda nápad....

Vlastne to bol Radov nápad, ešte minulého roku, či nedáme takú pakarinu, že Lazovu 100ku a nasledujúci víkend Magnezitarsku 60tku. Nejako mi to zostalo v mysli a keď prišlo na lámanie chleba, prihlásila som sa na Lazovku. Stále sa mi to nezdalo ako dobrý nápad, ale veď do štartu ďaleko.  Od začiatku roka sa na rôznych výletoch a pretekoch borím s problémami hlavne otlakovými, takže sa mi nedarilo trénovať toľko, koľko by bolo vhodné... Rozum, či výhovorky, nič nezabralo.

Je piatkové popoludnie pred Lazovkou a vezieme sa s Martinom aj Romanom do Vrbového. V aute vládne dobrá nálada, medzi CDčkami som narazila na Elán a tak si pol cesty ujúkame Od Tatier k Dunaju, či Čaba neblázni...
Registrácia a ubytovanie prebehli hladko a ukotvili sme v miestnom penzióniku, kde sme sa dobre napráskali pred výkonom.

"posledná večera"

EKUT 3.etapa - Pražská stovka - 130km / +4400m (5.-7.12.2014)

Po dvojtýždňovej pauze malo EKUT pokračovanie. Tentokrát nás čakalo 130 km s prevýšením 4400 m na 21. ročníku Pražskej stovky.
Piatok ráno sadám na RegioJet, kde sa stretávam s Krisztiánom, s ktorým cestujem do Prahy. V Prahe presun metrom a večera u Ľuboša a Katky (brata s manželkou). Úspešne som im vyžral všetky toasty a presúvam sa na miesto prezentácie. Cestu som si ešte z minulého roku pamätal presne a tak som nemusel ani vyberať GPS. Tu som prišiel približne 19:45, po otvorení dverí do telocvične som zistil, že asi nebudeme na rovnakom mieste ako minulý rok, keďže vo vnútri sa vo veľkom niečo hralo, vrátil som sa naspäť a zistil som, že máme k dispozícii iba malú telocvičňu. Tu v tomto čase nebolo už skoro žiadne miesto a tak som sa zložil iba niekde, kde doteraz bola ulička.
Čas odchodu vlaku, ktorý nás mal dopraviť na štart sa blížil a tak sme sa vrámci šetrenia síl autobusom previezli na stanicu. Čakanie na vlak sme si skrátili pivkom v neďalekom podniku a postupne sa presunuli na nástupište, ktoré toľko ľudí pokope ešte určite nezažilo. Po chvíli čakania nastupujeme do vlaku a ja upadám do hlbokého spánku. Nečakal som, že si ešte po ceste na štart pospím, ale určite mi to len prospelo.

EKUT 2.etapa - Loučení s turistickým rokem - 116km / +5300m (21.-23.11.2014)

Po dobehnutí 1.etapy som si šiel dať rýchlu sprchu, najedol som sa a rýchlo zaliezol do spacáku. Na takéto akcie si nosím tenučký letný spacák a akosi som nepočítal s tým, že akurát po dobehnutí do cieľa prvej časti sa budú v telocvični robiť plastové okná. Vonku teplota blížiaca sa k nule a v telocvični 3x3m veľká diera čakajúca na osadenie okien. Našťastie som na seba dal viac oblečenia a celý sa schoval do spacáku a zima mi nebola. Horšie bolo vŕtanie, búchanie a hluk spojený s touto robotou. Zaspať sa mi za celú dobu veľmi nepodarilo ... maximálne som niekoľkokrát zadriemal. Unavený som však nebol.
Čas postupoval a nasledovala ďalšia registrácia, balenie na dlhú trasu, obliekanie a masový presun na miesto štartu v inej časti Ústí nad Labem.

Štart - zdroj: Jan Sedlák