Malofatranská stovka 2014 - 115km / + 6800m (5.-6.7.2014)

Ufff, auu, och ... ťažké, toto bolo ťažkééééééé ...
Neviem, či som jediný, ale dáko som si na trati nevšimol rovinku :P ...

Tak ale pekne od začiatku.
Piatok večer nastupujem na vlak z Košíc do Žiliny. Vlak v Žiline má meškanie, vďaka ktorému mi ušiel jeden autobus do Terchovej, mám cca 2 minúty na to aby som stihol ďalší. Pobehol som, ale odchádza mi pred nosom, čo znamená ďalšiu pol hodinku na stanici. Pomaly sa nástupište začína zaplňovať ľudmi s veľkými turistickými a malými bežeckými batohmi a mne je jasné, že na Malofatranskú 100 v tomto autobuse určite nepôjdem sám :).
Autobus nám cestou do Terchovej robí krásnu prehliadku kopcov, na ktoré sa v sobotu budeme štverať a akosi sa mi tam ani nechce :). Po príchode na miesto nás čakala rýchla registrácia, vybalil som si veci v telocvični, najedol sa, obdivoval itinerár a premýšľal, koľko krát sa mi podarí dakde zle odbočiť.

Itinerár už aj s pár mojimi poznámkami proti zablúdeniu :)... neskôr pribudli ešte ďalšie

Neskôr - cca 21:00 som začal premýšľať nad tým, že by už aj bolo vhodné ísť spať, ale nebolo mi celkom jasné ako sa mi to v tom ruchu podarí. Našťastie dakedy medzi 21:00 a 22:00 sa to podarilo a na moje prekvapenie som sa, až na pár zobudení, celkom príjemne vyspal.

Rudohorská 100-ka (21.6.2014)

Vyzeralo to, že pôjdem sama.Týždeň ma Maťo naťahoval. Keď sa však v piatok večer opýtal, kedy ho vyzdvihneme a po odpovedi 2:45 odpísal OK, bola som si istá, že mám parťáka na Rudohorskú 100-ku :)

Vyštartovali sme pohodlne po asfaltke, ako asi väčšina zúčastnených. Bežalo sa dobre. O tretej ráno, za svetla čeloviek..tam niekde som to precítila naozaj. Že sa to deje. Moja prvá stovka :)

Dali sme veľmi dobré tempo a v úvodnom šlapáku na Vysoký vrch sme obehli niekoľkých ľudí, s ktorými sme sa neskôr na trati aj stretávali. Tempo po 17,5 km sme mali 5,8 km/h - super! Natiahla som návleky na lýtka - rozumej odstrihnuté pletené podkolienky a poď ho žihľavou smer Ružín.

Pod Sivcom sme veľmi dobre zvládli prvé nedorozumenie, keď Maťo zistil, že nie..nejdeme na Sivec. Bála som sa, či zvládnem celú túru a nechcela som si pridávať žiadne “zbytočnosti” ako výstup na vrcholy, na ktorých som už bola a išlo sa na nich tam aj späť rovnako.. Páru uštipačných poznámok a rozhodnutie, že Maťo aspoň na Kojšovku teda pôjde a asi mi odpustil toto rúhanie. Bola som tajne rozhodnutá, že na Kojšovku pôjdem aj ja a odčiním tento hrozný skutok.

Slanské vrchy - prechod 24.-25.5.2014

Tento prechod sme plánovali už snáď 2 roky. Konečne to vyšlo. V piatok večer sme ešte vysedávali s kamošmi na pive a pizzi do polnoci a v sobotu ráno o 5:00 sme už vstávali.

Vlakom sme sa odviezli do Slanca, dvaja dospelí a 3 psi :).

Navigátor som bola ja a tak sme hneď na úvod zbytočne nachodili pár asfaltových kilometrov po Slanci. Dokonca som nás chcela nasmerovať na maďare...bolo mi čudné, že tým smerom nie sú žiadne kopce, ale... gps vraví že do ľava.

Mierne rozladená a stále dezorientovaná som teda zverila gps Mirkovi, keď je taký múdry a vie aj bez navigácie kam ideme.

Značku sme našli, aj rázcestník. Bolo 9:04 a konečne sme odchádzali zo Slanca. Stratili sme tam hodinu.

Nasledoval veľmi nezáživný až priam nudný úsek až na Dargovský priesmyk. Týmto pozdravujem osobu, ktorá preznačovala červenú značku  zo Slanca do Slančíka. Z veľmi príjemnej nudnej zvažnice, kde sme preliezali stromy nás zmietol kolmo dole do žihľavy a malinčia a černičia a mokrého pod trávou. Značené veľmi dobre, len zrejme niekedy v marci, keď sa tadiaľ išlo určite príjemne.