5. Furčiansko-Budimírsky dogtrekking - 37km / +1200m (27.9.2014)

Furčiansky dogtrekking organizovaný v Budimíri mal už svoje piate pokračovanie a na ňom som predsa nemohol chýbať :). Tentokrát nás čakala 35 km dlhá trasa po Košiciach a blízkom okolí.
V sobotu ráno som vstal, zobral Lesíka, skočil do Bašky po Čiarku, následne po Beu a hurá na štart.

Keďže na dogtrekkingoch nebýva masový štart, ľudia štartujú keď sú pripravení. Pár ľudí teda stihlo vyštartovať ešte predomnou (Viktor cca hodinu skôr :) ). Keď som mal pocit, že som pripravený, tak som vyštartoval tiež. V štartovke bolo pár mien, od ktorých som nevedel, čo presne môžem očakávať a tak som na trať nastupoval s neistotou aký bude výsledok :).

Radosť pred štartom

Ponitrianska stovka 2014 - 105km / +4000m (20.-21.9.2014)

Už si nemusím dávať ofinu do čela. Červený otlačok čelovky zmizol. Svaly opäť fungujú a v merku mám ďalšiu akciu. Najvyšší čas spísať zážitky z Ponitrianskej 100-ky (P100).

Ako obyčajne, môj parťák Martin ma naťahoval do poslednej chvíle. Obaja - a vlastne všetci -  sme boli uprostred septembra chorí, tak som ani veľmi nerátala s jeho účasťou. V stredu večer pred akciou sa odhlásil. Sama som týždeň pred štartom bojovala s chorobou všemožnými bylinkami, zázvorom, naparovaním, spánkom a inými dobrými vecami. Veľmi som chcela ísť na P100. Videla som, že sa chystajú aj bratia Kovaľovci a ich kamarát Dano a tešila som sa na cestu s nimi do Nitry. Urobila som, čo bolo v mojich silách, aby som bola zdravá. Od Rýchlika Zoška - BA som tým pádom ani veľmi nebehala, len čo pominula svalovka, musela som sa liečiť.
Mala som obavy, či je vôbec dobrý nápad tam ísť. Nezdalo sa mi, že mám natrénované, navyše tá choroba ma oslabila a stále som nebola zdravá.
Nejako však zrazu prišlo piatkové poludnie. Môj poldeň dovolenky začal a ja vybavená kvapkami proti kašľu, som čakala chalanov na stanici aj s kúpenými lístkami. Cesta vlakom do Novej Bane prebehla celkom rýchlo. Tomi je dobrý zabávač a Dano vkuse vyberal  proviant z "čarovného" batohu. V Novej Bani sme prestúpili na autobus do Nitry. Tam sme sa zoznámili s manželmi Molčanovcami. Tiež už majú nejaké stovky pochodené a ja som sa s nimi stretla počas Rudohorskej 100-ky.
Nitra sa mi veľmi páčila. Mala som vytlačenú mapku, ako sa dostať zo stanice na ubytovňu, kde sme mali rezervované izby. Ešteže Tomi tu už minulého roku bol a spoľahlivo nás previedol mestom k reštaurácii Hofferka, kde sme si dali večeru. Ani som nejak nebola hladná, ale keď Tomi zahlásil, že si dá syrové cestoviny, bolo to jasné. Dám si aj ja. Dano bol na tom podobne. Ešte som objavila paradajkovú polievku so syrom a tiež sme sa pre ňu rozhodli všetci traja. Po zjedení polievky a tým myslím veľký plný tanier polievky, nám všetkým bolo jasné, že sme prepískli. Očakávania nás nesklamali. Čašníčka doniesla veeeľký, plnýýý tanier syrových cestovín. Uff... Statočne sme bojovali, ale nedali sme to.

Rýchlik Zoška - Bratislava - 50 km / +1462 m, - 1722 m (7.9.2014)

(Rýchlikom do Bratislavy)

Túto akciu som objavila pár dní po Javorníkoch. Prišlo mi to ako dobrý tréning na Ponitriansku 100-ku a poskytla mi dôvod vycestovať za priateľmi do Bratislavy, načo som sa už dlho chystala. Oslovila som aj Martina a Ejku, ktorej sa to okamžite zapáčilo a tiež aj hodilo do plánov. Dohoda jasná, už len dočkať termínu :)

Týždeň pred, sme začali riešiť logistiku. Dozvedela som sa, že M+E potrebujú ísť cez Maďarsko. Horšie bolo, že plánovali vyraziť z Budapešti po 19-tej.. Takže som si dopravu do BA riešila sama.

Mali sme rezervované ubytko neďaleko štartu, to nám však padlo, pretože sa tam zišli hip-hoperi na sústredení. Pani recepčná nás taktne upozornila na možnosť nedostatočného spánku a my sme sa dobrovoľne odhlásili.. Ale čo teraz? Skúšali sme všetky chaty a penzióny v okolí, ktoré mali normálnu cenu. Nenašli sme nič. Buď bolo nutné rezervovať celú chatu, alebo nemohol ísť pes (Ejkin Speedy), alebo človek na telefóne ani nevedel aké izby s akým vybavením ponúkajú.. :(
Štvrtok, dva dni pred plánovaným odchodom z KE to už vyzeralo, že vlastne ani nikam nejdeme. Skúsili sme ešte pohľadať ubytko v BA, pretože Ejkin kamarát nás mohol ráno hodiť na miesto štartu - Zochova chata, neďaleko Modry. Ubytovňu sme našli - Turistickú ubytovňu Hotel Star neďaleko Avionu. Stránka sľubovala veľmi jednoduché izby, niektoré s vlastným soc.zariadením (takú sme si rezervli aj my). Aj ma kdesi hmlisto napadlo, že to bude robotnícka ubytovňa, ale nevenovala som tomu pozornosť - hlavne, že ideme a máme kde spať za normálny peniaz.

Ultra-Trail du Mont-Blanc - UTMB 2014 - 168km / +9600m (29.-31.8.2014)

Za podporu pri tejto akcii ďakujem:
______________________________________________________________________________

______________________________________________________________________________

Au.
Viem, že toto som hovoril už pri Malofatranskej stovke, ale toto bolo fakt ťažké.

Celý nápad ísť na UTMB vznikol minulého roku. Čo na to ale trebalo, boli body potrebné pre prihlásenie sa na túto akciu. Keďže ma UTMB a stovky celkovo začali zaujímať až koncom roku, času na získanie 7 bodov nebolo veľa. O niečom takom ako UTMB 2014 som zo začiatku teda ani nesníval. Po 3 bodoch z Ponitrianskej 100 sa však objavila Pražská 100 so 4mi bodmi a to by znamenalo presne to, že by som sa mohol prihlásiť už na tento ročník preteku.

Tak sa aj stalo a po absolvovaní Pražskej 100 som si podal prihlášku na tento ročník UTMB. Následne som čakal na žrebovanie, kde sa na mňa usmialo šťastie, zaplatil som štartovné, čas ubiehal a zrazu prišiel koniec augusta, UTMB tu, len tréning dáko chýbal :))) ...

100 km Javorníkmi - 102km / +3800m (9.-10.8 2014)

Toto mala byť moja prvá naozajstná 100-ka. Tešila som sa na ňu, bála som sa jej. Pôvodne som ju mala ísť so skúsenou stovkárkou Majkou a aj s Belom, no obaja odpadli par dní pred štartom. 

Ja sa bojím chodiť v noci sama po lesoch, obzvlášť po takých, kde by sa mohli vyskytovať medvede.. Ukecala som teda osvedčeného parťáka z  Rudohorskej 100-ky - Martina.

Prvé ozajstné stovkárske ráno. Ľudia sa zbiehali na mini-námestíčku v Čadci. Môj parťák Martin priviedol aj kamoša Romana.  Samozrejme, nepoznala som nikoho, iba posledného príchodzieho - Olafa (organizátora pražskej 100-ky, žijúcej legendy už v mladých rokoch). Zavrhla som náhlu myšlienku odfotiť sa s ním...že trápne :) Potom som to oľutovala, Mirko (ktorý sa zúčastnil Pražskej 100-ky) by mi závidel :)

3.Beh na Slavkovský štít 2014 - 7,2km / +1427m (2.8.2014)

V sobotu ráno sme sa zozbierali v Košiciach do auta a vybrali sme sa zabehať si na túto peknú akciu - beh na Slavkovský štít. Už po ceste na miesto to vôbec nevyzeralo s počasím dobre a hmla a popŕchanie nás sprevádzalo až do Popradu. Až tesne za Popradom sa hmla začala trhať a na nás začali vykukovať tatranské štíty. V samotnom Smokovci sa nakoniec počasie premenilo na poriadne pálivé slniečko, ktoré nás sprevádzalo počas celého pobehovania po Slavkáči.

Do Smokovca sme dorazili okolo 8:00, vystáli sme si rad na štartovné čísla, vypočuli si príhovor organizátora a pripravili sa na štart. Toto bol môj prvý beh do kopca - teda prvý ozajstný beh do kopca :), čiže som si veľmi nevedel predstaviť ako to celé bude vyzerať a prebiehať.

Pred štartom

Malofatranská stovka 2014 - 115km / + 6800m (5.-6.7.2014)

Ufff, auu, och ... ťažké, toto bolo ťažkééééééé ...
Neviem, či som jediný, ale dáko som si na trati nevšimol rovinku :P ...

Tak ale pekne od začiatku.
Piatok večer nastupujem na vlak z Košíc do Žiliny. Vlak v Žiline má meškanie, vďaka ktorému mi ušiel jeden autobus do Terchovej, mám cca 2 minúty na to aby som stihol ďalší. Pobehol som, ale odchádza mi pred nosom, čo znamená ďalšiu pol hodinku na stanici. Pomaly sa nástupište začína zaplňovať ľudmi s veľkými turistickými a malými bežeckými batohmi a mne je jasné, že na Malofatranskú 100 v tomto autobuse určite nepôjdem sám :).
Autobus nám cestou do Terchovej robí krásnu prehliadku kopcov, na ktoré sa v sobotu budeme štverať a akosi sa mi tam ani nechce :). Po príchode na miesto nás čakala rýchla registrácia, vybalil som si veci v telocvični, najedol sa, obdivoval itinerár a premýšľal, koľko krát sa mi podarí dakde zle odbočiť.

Itinerár už aj s pár mojimi poznámkami proti zablúdeniu :)... neskôr pribudli ešte ďalšie

Neskôr - cca 21:00 som začal premýšľať nad tým, že by už aj bolo vhodné ísť spať, ale nebolo mi celkom jasné ako sa mi to v tom ruchu podarí. Našťastie dakedy medzi 21:00 a 22:00 sa to podarilo a na moje prekvapenie som sa, až na pár zobudení, celkom príjemne vyspal.