Slanské vrchy - prechod 24.-25.5.2014

Tento prechod sme plánovali už snáď 2 roky. Konečne to vyšlo. V piatok večer sme ešte vysedávali s kamošmi na pive a pizzi do polnoci a v sobotu ráno o 5:00 sme už vstávali.

Vlakom sme sa odviezli do Slanca, dvaja dospelí a 3 psi :).

Navigátor som bola ja a tak sme hneď na úvod zbytočne nachodili pár asfaltových kilometrov po Slanci. Dokonca som nás chcela nasmerovať na maďare...bolo mi čudné, že tým smerom nie sú žiadne kopce, ale... gps vraví že do ľava.

Mierne rozladená a stále dezorientovaná som teda zverila gps Mirkovi, keď je taký múdry a vie aj bez navigácie kam ideme.

Značku sme našli, aj rázcestník. Bolo 9:04 a konečne sme odchádzali zo Slanca. Stratili sme tam hodinu.

Nasledoval veľmi nezáživný až priam nudný úsek až na Dargovský priesmyk. Týmto pozdravujem osobu, ktorá preznačovala červenú značku  zo Slanca do Slančíka. Z veľmi príjemnej nudnej zvažnice, kde sme preliezali stromy nás zmietol kolmo dole do žihľavy a malinčia a černičia a mokrého pod trávou. Značené veľmi dobre, len zrejme niekedy v marci, keď sa tadiaľ išlo určite príjemne.

37. Magnezitárska 60-tka - 53 km / + 1980 m (3.5.2014)

Magnezitárska 60 nepatrí síce medzi najdlhšie akcie na ktoré sa tento rok chystáme, ale je to akcia, na ktorú sme sa tešili celý rok. Fakt, že trasu dobre poznáme a je to v blízkosti Košíc (štart v Krompachoch a cieľ na Bankove), z toho robí príjemnú akciu, kde človek takmer vôbec nesleduje značky a orientuje sa iba podľa známych bodov - Plejsy, Gelnica, Perlová dolina, 3 SVINE !!!, Kojšovka a už len príjemný 25 kilometrový zbeh domov :).

Na tento ročník som aj ja aj Marcelka nastupoval s jasným cieľom - zlepšiť si minuloročný čas. Môj plán bol zmeniť pôvodných 7 hodín a 47 minút na čas pod 7 a pol hodiny. Marcelka bola menej náročná a stačil jej čas pod 10 a pol hodiny.

Výškový profil trate

Na tento ročník som si prichystal podporu v podobe paličiek a tak hneď začiatočné stúpanie na Plejsy sa mi šlo podstatne ľahšie a hlavne rýchlejšie ako minulé roky. Po vpodstate celkom rýchlom výšľape na vrchol zjazdovky na nás vykuklo slniečko a mali sme výhľad na nádhernú inverziu a vrcholky kopcov. Bohužiaľ tento výhľad netrval dlho, nakoľko (ako vidno z výškového profilu trate) sa hneď po vystúpaní na Plejsy začína klesanie do Gelnice.

Kysucká stovka 2014 - 125 km / + 5550 m (7.-9.3.2014)

Kysucká stovka ma lákala už dlhšiu dobu, avšak po tom, čo som si prečítal o minulom ročníku, som mal pred ňou celkom veľký rešpekt :). Nakoniec po dlhšom uvažovaní a vďaka miernej tohoročnej zime som sa rozhodol, že moja prvá tohoročná stovka bude práve táto. V piatok som si teda zobral pol dňa dovolenky, vyvenčil psíkov a hurá do Kysuckého Nového Mesta.
Nakoľko som si vybral skorší vlak, na prezentácii som bol už chvíľu po jej začatí a tak som si popripravoval veci na trať, prezliekol sa a čakal na príhovor a spoločný presun na štart.

Približne o 22:00 sme už boli presunutí na mieste štartu a po krátkej chvíli Kysucká stovka odštartovala a ja sa dávam do behu. Asi len po pár stovkách metroch behu, kúsok za Kysuckým Novým Mestom nás Roman upozorňuje na stádo diviakov kúsok od cestičky. Otáčam hlavu s čelovkou na kopček a naozaj vidím cca 15 párov svietiacich očí sledujúcich bežiacu bandu šialencov :). Pred štartom som si vyhliadol pár ľudí, ktorých tempá na predchádzajúcich akciách sa mi páčili a tak sa za jedným z nich púšťam. Bohužiaľ po veľmi krátkej dobe (max 2 km) zisťujem, že tento krát toto tempo nie je pre mňa udržateľné a teda spomaľujem na pre mňa aj tak dosť rýchle tempo.

20. Pražská stovka - 145 km / + 5200m (6.12.2013 - 8.12.2013)

Uff .. ani neviem kde začať :). Pár dní po prejdení Ponitrianskej 100 som si podal prihlášku na šialenú - 145 kilometrovú trasu Pražskej stovky. Dĺžka trasy bola veľkou výzvou a 4 bodíky na UTMB veľkým lákadlom. Do Pražskej stovky mi ostávalo ešte 2 a pol mesiaca, ale ku dákemu špeciálnemu tréningu som sa za toto obdobie akosi nedostal. Jedine posledné 3 víkendy som si vrámci prípravy dal v podobe ultra víkendov - beh + turistika na 50 - 70 km / víkend. Tak sa teda stalo, že som vo štvrtok 5.12.2013 nastúpil na autobus do Prahy a išiel som sa konečne zúčastniť na tomto Pražskom bláznovstve.

Predpovede počasia boli priaznivé a články na internete naznačovali pokojný víkend v spoločnosti Xavera.

Zdroj: idnes.cz

Zdroj: idnes.cz

3. furčiansky dogtrekking – 30 km / 4:30

Tohto roku sa mi nepodarilo súťažne zúčastniť žiadneho dogtrekkingu, možno preto, že skoro žiadny nebol... Na túto akcošku som sa teda už veľmi tešila. Mal to byť pre mňa, po maratóne, druhý highlight tohto roku.

Vytešená a nabudená som ráno nastúpila aj s Kalli na štart. Mala som v pláne behať všetko okrem kopcov. Trochu optimistické možno, ale ten adrenalín a to nadšenie... :)

Začali sme teda behom. Trať značená fáborkami. Hneď pri prvom kontrolnom bode, ktorý sa fotil, som mierne zaváhala, kam pokračovať. Môj prvý pokus o nájdenie správnej cesty bol však úspešný, tak som mohla začať šlapať dlhočiznú mierne stúpajúcu lúku. Tesne pred vkročením do lesa som sa obzrela a za sebou zbadala zástup asi 6 ľudí. Dosť ma to prekvapilo a aj som sa zľakla, že ma takto dobiehajú. Prvý z nich bol však Mirko, ktorý štartoval predo mnou. Došlo mi, že všetci niekde zakufrovali a dobiehajú ma len tí, ktorí štartovali predo mnou.

90. Medzinárodný maratón mieru - 6.10.2013

Už pár mesiacov dopredu bolo jasné, že 90. ročník Medzinárodného Maratónu Mieru v Košiciach bude mať extrémne vysokú účasť. Tak sa aj stalo. Približbne mesiac pred maratónom sa ukončilo prihlasovanie a štartovné čísla pre tento rok boli vypredané. Nakoľko som si minulý rok na MMM bol vyskúšať kategóriu polmaratón, tento rok som sa rozhodol, že sa zúčastním tej hlavnej, teda celého maratónu dlhého 42,195 km.

Zo začiatku roka prebiehala príprava bezproblémovo, až kým sa pre mňa nestali zaujímavejšími ultratraily / diaľkové pochody. Prihlásenie na Ponitriansku stovku, absolvovanie Ponitrianskej stovky, prihlásenie na Pražskú stovku. Pre maratón miesto v hlave teda veľmi neostávalo. Z pôvodného hlavného cieľa tohto roku sa nakoniec stalo iba nutné zlo, ktorého som sa šiel zúčastniť takmer iba kvôli zaplatenému štartovnému. Na samotný nedeľný maratón som sa teda veľmi netešil. 

Ponitrianska stovka 2013 - 105 km / + 4000 m (21.-22.9.2013)

Už dlhšiu dobu som mal v hlave myšlienku ísť na 100vkovú akciu a pohodičku dogtrekkingov vymeniť za makačku na akcii s časovým limitom. Začiatkom roku som si povedal, že dáku takúto akciu by som tento rok mohol absolvovať. Ako mesiace ubiehali, k ničomu som sa nedostal a tréning som sústredil na októbrový maratón v Košiciach. Tento stav trval, až kým ma pred približne 2 mesiacmi priam neposadla túžba ísť stovku a pre jej splnenie bola úplne ideálna Ponitrianska 100.

Piatok odchádzam z práce skôr aby som stihol prísť na stanicu, kde sa mám stretnúť s parťákmi z Košíc v dohodnutý čas 16:00 (vlak odchádza 16:15). Keďže nerád meškám, na stanici som už o cca 15:35.

16:00 - volám Mikimu - je v taxíku, hneď príde

16:10 - nervózne pochodujem po stanici - Miki nikde

16:12 - volám Mikimu - nedvíha

16:13 - Miki sa zjavuje vo vchode stanice a rýchlo sa presúvame na vlak kde už čaká Tomi - silno nemam rád, keď je niečo na poslednú chvíľu, ale našťastie vlak stíhame :)

Večer po príchode do Nitry sa presúvame do Ubytovne Nitran, kde sa ukladáme na 5 hodinový spánok.

Pohľad z Ubytovne Nitran do tmo-hmly na Zobor

Nastavujeme budíky na 5:25 a budíme sa ešte do tmy. Keďže ja som si veci na trať pobalil ešte doma, teraz ráno iba raňajkujem a čakám, kým si Tomi a Miki pobalia výbavu na trať. Dosť ma ukľudnil pocit, že nič nemusím riešiť a všetko mám pripravené a tak sa ani nedostavil klasický “predzávodný” stres :). Približne o 6:00 vyrážame z ubytovne a presúvame sa na parkovisko pri kruhovom objazde, kde prebieha registrácia.